Výživa, zdravie a starostlivosť o miláčikov

Zima je pre vodné vtáctvo náročným obdobím. Zamrznuté rybníky obmedzujú prístup k potrave a studená voda sťažuje pohyb. Ľudia majú často dobrý úmysel a chcú vtákom pomôcť. Lenže nie všetko, čo sa zdá ako pomoc, je skutočne prospešné. Ako teda bezpečne a šetrne podporiť labute, kačice a kačky v zime, aby sme im neublížili?

Ktoré druhy vodného vtáctva na rybníkoch a riekach stretneme:

• Labute veľké – často tvoria malé skupiny alebo páry, sú odolné voči mrazu, dokážu si nájsť potravu aj vo veľmi chladnej vode.
• Kačice a kačky – napr. divá kačica, chochlačka vrkočatá, potápky. Väčšinou sa zhromažďujú pri nezamrznutých častiach vodných tokov.
• Rackovia a volavky – pohybujú sa skôr v riekach a tôninách s tečúcou vodou.

Všetky tieto vtáky majú svoje prirodzené stratégie prežitia zimného obdobia. Voda pod ľadom a zamrznuté pobrežie im poskytujú dostatok potravy, pokiaľ rybník nie je príliš malý alebo premnožený.

Najčastejšie chyby pri prikrmovaní

Chlieb a pečivo – najväčší mýtus. Chlieb má pre vtáky nízku nutričnú hodnotu, spôsobuje tráviace ťažkosti a plesne. Ak je navyše pečivo tvrdé, môže si zviera pri jeho prehĺtaní poraniť aj pažerák!

Príliš veľa krmiva naraz. Vtáky môžu zjesť iba malú časť, zvyšok hnije a kontaminuje vodu, čo vedie k hromadeniu baktérií a plesní. To zvyšuje riziko chorôb nielen pre labute a kačice, ale aj pre ďalšie druhy využívajúce rybník. Bezpečné kŕmenie chráni zdravie vtákov a zároveň udržuje rybník zdravým pre celý ekosystém.

Kŕmenie v teplom počasí alebo na jar. Vtáky, či už vodné alebo tie, ktoré nájdete na záhrade, sa stávajú závislými od ľudskej potravy a narúšajú sa ich prirodzené migračné vzorce.

Ako vtákom skutočne pomôcť

Správne krmivo: ovsené vločky, obilie (jačmeň, pšenica), posekaná zelenina, kukurica.

Môžete použiť aj hotové zmesi, ktoré sú voľne predajné. Napríklad zmes Apetit – kačice & labute 750 ml. Táto zmes obsahuje optimálny pomer živín a minerálnych látok potrebných pre život vodného vtáctva. Špeciálne vyvinuté plávajúce granule rýchlo zmäknú a nemôžu tak vtákom poraniť pažerák.

„Robiť diery do ľadu“ – na malých rybníkoch je to väčšinou zbytočné a môže to byť aj kontraproduktívne. Voda sa rýchlo uzavrie a hluk a manipulácia stresujú vtáky aj ryby viac, než im takýto otvor pomôže. Lepšou voľbou je ponechať plávajúce predmety, napr. konáre alebo polystyrénové guličky, ktoré udržujú malé otvory pre výmenu plynov a prístup kyslíka. Ak rybník nie je úplne zamrznutý, vtáky si nájdu potravu samy.

Voda a voľné plochy: ak je rybník zamrznutý len čiastočne, labute a kačice využijú tieto nezamrznuté miesta na pohyb a hľadanie potravy.

Ďalšie tipy

• Neprikrmujte vtáky v teplejších mesiacoch – zvyknú si na ľahko dostupnú potravu a neodletia na juh.

• Ak chcete vtákom pomôcť aj mimo zimy, namiesto „zadarmo“ potravy vysádzajte kríky s plodmi a udržiavajte prirodzené brehy. Tieto kríky sa stanú prirodzenou potravou a nehrozí plesnivenie krmiva.

• Sledujte vtáky z bezpečnej vzdialenosti. Neplašte ich, aby mohli využívať potravu, ktorú im ponúkate.

Labute, kačice a mýtus o „zamŕzaní na hladine“

Každú zimu sa ľudia obávajú, že labute alebo kačice „zamrzli“ na hladine. Väčšina druhov tohto vtáctva je však na zimu dobre prispôsobená chladu. Na nohách majú silno prekrvené blany, ktoré bránia primrznutiu, a husté perie s izolačnou tukovou vrstvou, vďaka čomu nohy nepremŕzajú a môžu stáť na zmrznutej hladine či plávať vo veľmi studenej vode bez ohrozenia pohyblivosti. Primrznutie je skôr výnimkou než pravidlom a hrozí len pri extrémnych mrazoch, úplnom zamrznutí vodnej plochy alebo ak je vták oslabený, chorý či starý.

Pomoc je potrebná len vtedy, keď je vták viditeľne slabý, zranený alebo skutočne primrznutý. Nepokúšajte sa vtáky uvoľňovať sami. Neodborným zásahom by ste im mohli poškodiť perie či krídla a keďže vtáky majú dlhé duté kosti, zlomeniny sa hoja veľmi ťažko.

Zimné zaujímavosti z rybníkov

Vedeli ste, že labute a kačice majú v zime svoje vlastné stratégie, ako sa zahriať? Často sa zhromažďujú do skupín, aby si telo navzájom ohrievali, a striedajú sa pri hľadaní potravy a odpočinku. Niektoré druhy dokážu dokonca regulovať teplotu svojich nôh, takže môžu stáť na ľade bez rizika premrznutia.

Keď ich sledujete z diaľky, môžete si všimnúť aj zaujímavé sociálne interakcie – labute si napríklad udržiavajú pevné párové väzby a kačice medzi sebou vytvárajú „hliadky“, keď časť skupiny bdie a ostatné odpočívajú. Tieto malé detaily nám pripomínajú, aké úžasné je prispôsobenie vtákov zimnej prírode.

Pomáhajme s rozumom a rešpektom

Na záver je dobré pripomenúť, že najväčšou pomocou pre prírodu je často to, keď ju necháme fungovať podľa vlastných pravidiel. Vodné vtáctvo je na zimu omnoho lepšie vybavené, než sa na prvý pohľad zdá – stačí mu len trochu pokoja, čistá voda a šetrný prístup ľudí. Keď budeme prikrmovať s rozumom a rešpektom, naša pomoc môže byť skutočne užitočná a zimné prechádzky okolo rybníkov sa stanú nielen krásnym zážitkom, ale aj prejavom ohľaduplnosti voči prírode.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.

Zima prináša nielen chladné počasie, ale aj zvýšené nároky na organizmus našich štvornohých miláčikov. Rovnako ako u ľudí, aj psy a mačky potrebujú v tomto období posilniť imunitný systém, aby ľahšie odolávali prechladnutiu, virózam a ďalším chorobám. Ako im teda pomôcť, aby prežili zimu v zdraví a pohode?

Kvalitná strava ako základ

Správna výživa je kľúčovým faktorom dobre fungujúcej obranyschopnosti. Zvoľte kvalitné krmivo s vyváženým pomerom bielkovín, tukov, vitamínov a minerálov. V zime môžete zvoliť krmivá s vyššou energetickou hodnotou, najmä pre psy, ktoré trávia veľa času vonku.

Doplnky s omega-3 mastnými kyselinami (napr. lososový olej) podporujú zdravú pokožku a lesklú srsť – ideálnu ochranu proti chladu.

Vitamíny, probiotiká a prírodné doplnky

Jeseň a zima sú vhodným obdobím na zaradenie podporných doplnkov:

• Vitamín C a E pomáhajú posilňovať imunitu.

• Zinok a biotín podporujú kvalitu srsti a pokožky.

• Beta-glukány, echinacea alebo kolostrum sú prírodné imunostimulanty vhodné pre psy aj mačky.

• Probiotiká pomáhajú udržiavať zdravú črevnú mikroflóru, ktorá tvorí významnú časť imunitného systému.

Správne fungujúce črevá podporujú celkovú odolnosť organizmu, zlepšujú trávenie a pomáhajú zvieraťu lepšie vstrebávať živiny z potravy.

Probiotiká možno podávať vo forme prášku, pasty alebo doplnkov primiešaných do krmiva. Sú obzvlášť vhodné po liečbe antibiotikami alebo pri strese (napr. po presťahovaní či zmene prostredia).

Tip: Pred podávaním doplnkov sa vždy poraďte s veterinárom, aby bola voľba vhodná pre konkrétneho miláčika.

Pohyb a pobyt vonku

Ani v zime by sa pes nemal vzdať pravidelných prechádzok. Pohyb podporuje krvný obeh aj psychickú pohodu. Pri mrazoch sa odporúča skrátiť čas vonku, no zachovať pravidelnosť.

U krátkosrstých alebo menších psov zvážte oblečenie, ktoré chráni pred chladom – najmä u plemien ako jazvečíky alebo francúzske buldočky. Jazvečíky majú bruško veľmi blízko zeme, a tak ľahko prechladnú od mokrej trávy či snehu.

Mačky, ktoré žijú prevažne vonku, by mali mať možnosť úkrytu – napríklad zateplenú búdku alebo prístup do garáže.

Venčenie šteniat v zime

Ak ste si priniesli domov nové šteniatko práve počas zimného obdobia, buďte mimoriadne opatrní. Mladý organizmus sa ešte len učí regulovať teplotu. Preto je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:

• Venčenie by malo byť krátke, ale časté, len na nevyhnutne dlhý čas na vykonanie potreby.

• Po príchode domov šteniatko osušte a nechajte v teple, mimo prievanu.

• Ak ide o krátkosrsté plemeno, zaobstarajte ľahší oblečok, ktorý ochráni chrbát a bruško.

• Vyhýbajte sa dlhým prechádzkam alebo kontaktu so snehom, kým si šteniatko nevytvorí silnejšiu imunitu a odolnosť.

Teplo a pohodlie domova

Domáci miláčikovia potrebujú v zime pokojné, teplé miesto na odpočinok. Umiestnite pelech mimo prievanu a studenej podlahy. Zabezpečte suché prostredie – vlhkosť oslabuje imunitu.

Staršie zvieratá a tie s artrózou ocenia ortopedické alebo vyhrievané pelechy.

Pravidelné kontroly a prevencia

Imunitu oslabujú aj vnútorní a vonkajší paraziti. Nezabúdajte preto:

• Pravidelne odčervovať aj počas zimných mesiacov.

• Kontrolovať srsť a pokožku – zimná srsť býva hustejšia, čo môže zakrývať rôzne problémy.

• Navštívte veterinára, ak zviera prejavuje únavu, stratu chuti do jedla alebo matnú srsť.

Očkovanie na jeseň – dôležitý krok k ochrane zdravia

Jeseň je ideálnym obdobím na revíziu očkovacieho plánu vášho miláčika. Očkovanie chráni pred chorobami, ktoré sa v chladnom období ľahšie šíria – oslabený organizmus je totiž náchylnejší na infekcie.

U psov je vhodné skontrolovať a prípadne obnoviť:

• Základnú vakcináciu (kombinácia DHPPi/L) – proti psinke, parvoviróze, infekčnej hepatitíde, parainfluenze a leptospiróze.

• Vakcináciu proti besnote, ak sa blíži termín preočkovania.

• U psov, ktorí chodia do kolektívov (psie škôlky, výstavy, hotely), je vhodné očkovanie proti psincovému kašľu.

U mačiek by majitelia nemali zabudnúť na:

• Kombinovanú vakcínu (FVRCP) – proti kaliciviróze, rinotracheitíde a panleukopénii.

• Očkovanie proti besnote – najmä v prípade mačiek, ktoré chodia von.

Očkovanie nielen chráni samotné zviera, ale aj znižuje riziko šírenia infekcií v populácii. Veterinár vám pomôže nastaviť individuálny plán podľa veku, životného štýlu a zdravotného stavu zvieraťa.

Podpora imunity v zime

Podpora imunity v zime neznamená žiadne zložité úkony – stačí kombinácia správnej výživy, pohybu, tepla a prevencie.

Vďaka týmto krokom zostanú vaši miláčikovia v kondícii, plní energie a bez zdravotných problémov počas celého zimného obdobia.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.

Doma aj vonku na naše psy a mačky číha množstvo nástrah, o ktorých často ani netušíme. Bežné potraviny, obľúbené izbové rastliny, ľudské lieky alebo záhradné postreky – to všetko môže byť pre zviera nebezpečné.

Najčastejšie zdroje otráv u psov a mačiek:

• Čokoláda, hrozno, hrozienka, cibuľa, cesnak, potraviny s obsahom xylitolu (napr. žuvačky, cukríky), avokádo

• Ľudské lieky, najmä lieky proti bolesti (napr. paracetamol a ibuprofen), antidepresíva, drogy

• U mačiek pozor na psie prípravky proti vonkajším parazitom s obsahom permethrínu!

• Tuje, tis, brečtan, konvalinky, ľalie, monstera, fikus, svokrin jazyk, dracéna

• Jed na krysy, jed na slimáky

• Nemrznúce kvapaliny – sladká kvapalina láka zvieratá, ale pozretie aj malého množstva môže byť smrteľné!

• Kompost, hnoj, skazené potraviny – rizikom sú najmä baktérie a plesňové toxíny

Príznaky intoxikácie

Spektrum príznakov je široké: zvracanie, hnačka, letargia, alebo naopak nervozita, zvýšená dráždivosť, krvácanie, kožné príznaky ako svrbenie či vyrážka, slabosť, dezorientácia, kŕče, paralýza, slinenie, záchvaty…
Zvlášť zradné je, že príznaky sa nemusia objaviť hneď – u niektorých toxínov sa prejavia až po niekoľkých hodinách.

Čo robiť, ak máte podozrenie na otravu

Ak máte podozrenie, že zviera požilo niečo nebezpečné, ihneď volajte veterinára.
Informujte ho aké má zviera príznaky, čo mohlo pozrieť, v akom množstve a kedy. Ak je to možné, vezmite so sebou zvyšok rastliny, obal od liekov alebo etiketu prípravku.

Nečakajte, kým sa príznaky rozvinú – vtedy môže byť už neskoro. Veterinár vám po telefóne poradí, či vyvolať zvracanie, ako bezpečne zviera dopraviť a čo robiť cestou.

Ak nevieme, čo mohlo byť príčinou otravy, málokedy sa to dá presne zistiť. Bolo by potrebné odobrať veľa rôznych vzoriek a zaplatiť množstvo vyšetrení s dlhým čakaním a neistým výsledkom. Vo väčšine prípadov je to zbytočné, pretože existuje len málo špecifických protijedov a základná terapia u všetkých otráv je rovnaká – dekontaminácia a symptomatická terapia.

Základ terapie

• Dekontaminácia – odstránenie jedu z tela: vyvolanie zvracania (ak je to bezpečné), podanie aktivovaného uhlia, infúzna terapia, klystír alebo v niektorých prípadoch lipidová emulzia, ktorá viaže lipofilné toxíny v krvi.

• Symptomatická liečba – podávanie liekov proti zvracaniu, hnačke, kŕčom alebo bolesti.

Domáca prvá pomoc môže byť vyvolanie zvracania, nikdy však bez porady s veterinárom. Veterinár dokáže posúdiť, či je zvracanie bezpečné a či má zmysel, a poradí najlepší spôsob jeho vyvolania. Niektoré látky (napr. kyseliny, zásady, čistiace prostriedky) môžu pri návrate spôsobiť poleptanie pažeráka a úst.

Zvracanie sa nesmie vyvolávať u zvierat, ktoré sú v kŕčoch alebo majú poruchu vedomia. Ak sa toxín dostal na pokožku, môže pomôcť dôkladné umytie vodou a šetrným šampónom. Pri včasnom zásahu je prognóza intoxikácií dobrá, ale je nutné konať rýchlo.

Prevencia – najlepší liek

• Naučte sa rozpoznať bežné jedovaté látky, ktoré môžu vašim miláčikom ublížiť.

• Uchovávajte potraviny a lieky mimo dosahu zvierat.

• Na záhrade vysádzajte bezpečné rastliny a používajte prípravky, ktoré nie sú pre zvieratá toxické.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.

Rastliny dotvárajú útulnosť našich domovov už od nepamäti, ale ktorým je lepšie sa vyhnúť na ochranu našich štvornohých miláčikov? Mnohé rastliny obsahujú látky, ktoré sú toxické, a žiaľ, otravy po požití vonkajších aj izbových rastlín sú v praxi veľmi časté, najmä u psov, ktorí majú často vo zvyku rastliny celé ničiť. Otravy mačiek či hlodavcov hrozia zvyčajne z okusovania listov alebo pitia vody z misky pod kvetináčom.

Dôležité je myslieť na to, že liečba týchto otráv je iba symptomatická – špecifické protilátky vo väčšine prípadov neexistujú. Ak dôjde k požitiu podozrivej rastliny, je potrebné rastlinu identifikovať, aby sa mohla včas začať liečba. Ak nepoznáte názov rastliny, je vhodné ju priniesť alebo aspoň odfotiť.

Prehľad často sa vyskytujúcich nebezpečných rastlín:

Vianočná hviezda, tŕňová koruna, kroton

Tieto dekoratívne kvety sú obľúbenou súčasťou domácich dekorácií. Pri poškodení listov a stoniek vyteká svetlé mlieko obsahujúce vysoko dráždivé látky. Najmä mačky lákajú výrazne zelené listy, čo pri okusovaní vedie k podráždeniu kože. V prípade požitia dochádza k podráždeniu tráviaceho traktu prejavujúcemu sa kašľaním, dusením, slinením, dávením, zvracaním a hnačkou. Zasiahnutie očí môže viesť až k prechodnej slepote.

Svokrin jazyk, dracéna, brambořík (cyklámen)

Tieto obľúbené izbové rastliny obsahujú podobne ako brečtan saponíny. Pri kontakte s pokožkou spôsobujú svrbenie a zápal, po požití dráždia tráviaci trakt, čo vedie k zvracaniu a hnačke. Pri vstupe látok do krvi môžu poškodiť červené krvinky, čo má za následok zrýchlený pulz, dýchacie ťažkosti, kŕče a môže to vyústiť až do kómy.

Antúria, difenbachia, monstera, kala, filodendron

Tieto tropické rastliny sú veľmi obľúbené a rozšírené v domácnostiach, čím predstavujú veľké riziko otráv domácich miláčikov (psov, mačiek, ale aj hlodavcov či terarijných zvierat). Obsahujú šťaveľany vo forme rozpustnej kyseliny šťaveľovej a nerozpustné kryštály šťaveľanu vápenatého v tvare ihličiek. Pri poškodení rastliny sa kryštáliky zapichujú do slizníc, kde vyvolávajú uvoľňovanie histamínu a rozvoj alergickej reakcie, bolesti, opuchu a vyrážky.

Psy rastlinu často pred prehltnutím rozžuujú, čo spôsobuje podráždenie v okolí ústnej dutiny aj vo vnútri, čo môže viesť k opuchu hrtana a upchatiu dýchacích ciest. Mačky skôr okusujú listy či kvety, ale zvyčajne ich neprehĺtajú. Príznaky otravy sa objavujú v priebehu hodín – ide najmä o škrabanie a triasenie hlavou, slinenie, poruchy prehĺtania a dýchania. Po požití väčšieho množstva sa môže rozvinúť celková otrava prejavujúca sa dávením, zvracaním, hnačkou, bolesťou brucha a krvavou hnačkou. Nasledovať môže srdcová arytmia, rozšírené zrenice, kóma a smrť.

Ľalie

Otrava ľaliami je popísaná najmä u mačiek, ktoré sú na obsahované toxíny mimoriadne citlivé. Dosiaľ neznámy jed sa nachádza v celej rastline vrátane vody v miske pod kvetináčom. Mačky najčastejšie požijú kvety, listy alebo stonky – už dva okrasné listy môžu spôsobiť smrť. Po požití dochádza k závažnému poškodeniu obličiek. Najprv v priebehu niekoľkých minút až hodín pozorujeme slinenie a zvracanie, nasleduje nadmerné močenie, ktoré prechádza do zníženej produkcie moču až po úplné zastavenie močenia. Medzi ďalšie príznaky patria dezorientácia, opuchy hlavy a končatín, dýchavičnosť, kŕče, dehydratácia, pokles telesnej teploty a útlm centrálneho nervového systému.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.

Zimovanie suchozemských korytnačiek je dôležitý proces, ktorý napodobňuje ich prirodzený životný cyklus vo voľnej prírode. Správna príprava na zimovanie pomáha korytnačkám udržať si dobré zdravie a môže výrazne prispieť k predĺženiu ich života. Nasledujúce kroky vám pomôžu bez ohľadu na to, či chováte korytnačku gréckeho, stepného alebo iného druhu, ktorý v prirodzenom prostredí zimuje.

Čo je to hibernácia a prečo je dôležitá

Hibernácia (zimný spánok) je prirodzený stav hlbokého pokoja, počas ktorého sa zvieratám výrazne spomaľuje metabolizmus, dýchanie aj srdcová činnosť. Vďaka tomu dokážu prežiť chladné mesiace s nedostatkom potravy a nízkymi teplotami. Tento stav pomáha udržiavať energetickú rovnováhu, podporuje prirodzený biologický rytmus a u niektorých druhov zlepšuje reprodukciu aj predlžuje dĺžku života.

U suchozemských korytnačiek je zimný spánok obzvlášť dôležitý – prispieva k zdraviu imunitného systému a celkovej vitalite. Treba však pamätať na to, že nie všetky druhy korytnačiek zimujú. Napríklad tropické druhy zimovanie nepotrebujú.

Zimovať, alebo nezimovať?

Ak si nie ste istí, či dokážete vytvoriť správne podmienky na hibernáciu, je lepšie korytnačku nezimovať vôbec, než riskovať nesprávne zimovanie. Nevhodná teplota, nízka vlhkosť alebo nesprávne nastavená dĺžka zimného spánku môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy – vrátane dehydratácie či zlyhania orgánov.

U mladých, chorých alebo oslabených jedincov môže byť nezimovanie dočasne bezpečnejšou a rozumnejšou voľbou. Zdravie korytnačky by malo mať vždy prednosť pred snahou napodobniť prírodu za každú cenu.

Od koľkých rokov je zimovanie vhodné?

Všeobecné odporúčanie je začať so zimovaním až u plne zdravých, dobre živených korytnačiek starších približne 2–3 roky, prípadne po dosiahnutí minimálnej hmotnosti odporúčanej pre daný druh.

• Mláďatá do 1 roka sa obvykle nezimujú. Potrebujú rásť, majú menšie zásoby tukov a vody a hibernácia by ich zbytočne oslabila.
• Mladé korytnačky 1–3 roky: Skúsenejší chovatelia niekedy zimujú aj dvojročné jedince, ale len ak sú v perfektnom stave a majú dostatočnú váhu.
• Dospelé korytnačky po 3 rokoch: Pri dobrom zdraví a dostatočnej hmotnosti je zimovanie prirodzené a prospešné.

Príprava niekoľko týždňov vopred

Najprv odporúčame korytnačku dôkladne zvážiť. U európskych druhov sa často uvádza orientačne aspoň 20 g telesnej hmotnosti na každý centimeter dĺžky panciera. Následne navštívte veterinára, ktorý vylúči vnútorné parazity alebo iné ochorenia. Chorá korytnačka by nemala zimovať, pretože pre ňu hibernácia predstavuje značné riziko.

Približne 3–4 týždne pred zimovaním postupne znižujte teplotu aj dĺžku osvetlenia a prestaňte kŕmiť, aby si korytnačka vyprázdnila tráviaci trakt. Vhodné sú aj kúpele v plytkej vlažnej vode, ktoré zabezpečia dostatok tekutín. Kúpele často pomáhajú aj pri lepšom vyprázdňovaní.

Výber vhodného miesta

Korytnačky potrebujú chladné, ale nemrznúce prostredie s teplotou okolo 3–6 °C.

• Minimum: cca 2 °C (pod 0 °C hrozí omrznutie)
• Maximum: 7–8 °C (nad 8 °C korytnačka začína spaľovať zásoby energie a môže sa prebúdzať)

Prečo práve 3–6 °C

Pri správnej teplote je metabolizmus korytnačky spomalený, takže spotrebúva len minimálne množstvo tukových zásob a zároveň nemrzne. Vyššia teplota spôsobuje rýchlejšiu stratu hmotnosti a dehydratáciu, zatiaľ čo nižšia teplota predstavuje riziko poškodenia tkanív.

Možnosti:

• Chladná pivničná miestnosť
• Špeciálna chladnička na zimovanie
• Izolovaná debna v nevykurovanej časti domu

Použite plastový alebo drevený box s vekom proti hlodavcom. Na dno dajte podstielku zo zmesi rašeliny, listov alebo hoblin, do ktorej sa môže korytnačka zahrabať. Vždy zabezpečte dostatočné vetranie.

Pravidelná kontrola

• Kontrolujte teplotu a vlhkosť (ideálne 70–80 %)
• Raz týždenne korytnačku zvážte – úbytok váhy by nemal prekročiť 1 % za mesiac
• Pri známkach choroby (výtok z nosa, neobvyklý úbytok hmotnosti) korytnačku prebuďte

Po 2–4 mesiacoch korytnačku pomaly presuňte do teplejšej miestnosti. Postupne zvyšujte teplotu a ponúknite vodnú kúpeľ, aby sa napila. Kŕmte až po niekoľkých dňoch.

Nechcem zimovať

Ak korytnačku nezimujete, rešpektujte jej prirodzený rytmus a umožnite jej jesenný odpočinok. Nechajte ju vonku, kým denné teploty trvalo neklesnú pod 20 °C (zvyčajne začiatkom októbra). Pri hrozbe nočných mrazov ju na noc presuňte do chladného miesta v dome. Po prenesení do terária prvé 1–2 dni nesvieťte ani netopte, aby si zvykla na nové prostredie. Svetlo a teplo potom zapínajte postupne.

Korytnačka môže byť menej aktívna alebo sa zahrabávať – doprajte jej pokoj. Aj počas tohto pokojového obdobia pravidelne meňte vodu a ponúkajte čerstvé krmivo.

V jesennom období si korytnačka väčšinou sama povie o viac pokoja. Bude menej aktívna než obvykle, namiesto celodenného pobehovania po teráriu strávi väčšinu času na jednom mieste a sama obmedzí príjem potravy. Tento proces je prirodzený, preto s ňou nemanipulujte viac, než je nevyhnutné. Znížte dobu svietenia a kúrenia a nechajte ju pár týždňov odpočívať.

Zaujímavosti zo zimného sveta divokých zvierat

• Medvede nie sú praví hibernátori. Hoci spia celé týždne, ich telesná teplota klesá len mierne, takže sa môžu rýchlo prebudiť, napríklad aby ochránili mláďatá.
• Niektoré druhy žiab a vodných korytnačiek prežívajú zimu na dne zamrznutých jazier, kde dýchajú kožou a prijímajú kyslík z vody.
• Netopiere ako majstri úspory energie: srdcový tep im počas hibernácie klesá z niekoľkých stoviek na menej než desať úderov za minútu a môžu dýchať len niekoľkokrát za hodinu.
• Hmyz v režime „superchlad“: napríklad motýľ babočka admirál alebo včely medonosné prežívajú zimu v zvláštnom stave, keď ich telesné tekutiny nezamŕzajú ani pri teplotách pod bodom mrazu.
• Niektoré tropické druhy kolibríkov denne upadajú do krátkeho torporu, podobného hibernácii, aby prečkali chladné noci. Tento proces nazývame mini-hibernácia.

Zdravá korytnačka po zime: čo si zapamätať

Správne zazimovanie je kľúčom k zdraviu suchozemských korytnačiek. Hibernácia je prirodzený proces, ktorý pomáha mnohým zvieratám – od korytnačiek až po netopiere – prežiť obdobie chladu a nedostatku potravy. Dôsledná príprava, vhodná teplota a pravidelná kontrola zabezpečia, že vaša korytnačka bezpečne prečká zimu a na jar sa prebudí v plnej sile.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.

V živote každého chovateľa môže nastať situácia, keď bude zviera potrebovať neodkladnú lekársku starostlivosť.

Príklady situácií, kedy s najväčšou pravdepodobnosťou bude potrebný rýchly zásah veterinára:

- kolaps, bezvedomie, zástava dychu, nehmatateľný srdcový pulz

- prehriatie, vysoká teplota alebo naopak nízka teplota

- ťažkosti s dýchaním – sťažený nádych/výdych, veľmi rýchle/pomalé/prerušované dýchanie, dusenie sa... (fyziologická frekvencia dýchania u psa je 10–30 dychov za minútu, u mačky 20–40 dychov za minútu)

- zmena farby slizníc – bledé/modrasté/jasne červené

- rozsiahle traumy, fraktúry, hlboké rany, nekontrolovateľné krvácanie (netreba zabúdať, že aj keď pes napríklad po dopravnej nehode nemá viditeľné zranenia, vždy môže mať vnútorné krvácanie)

- dlhodobé zvracanie, hnačka, prítomnosť krvi alebo iných nezvyčajných prímesí v zvratkoch či výkaloch

- neschopnosť močenia, vyprázdňovania

- podozrenie na požitie niečoho toxického (čokoláda, hrozno, hrozienka, cibuľa, cesnak, avokádo, alkohol, nemrznúce zmesi, návnady na hlodavce, na slimáky, lieky určené pre ľudí, izbové rastliny – antúrie, monstera, difenbachia... atď.)

- záchvaty, kŕče

- nafúknuté brucho, nepokoj, neúspešné pokusy o zvracanie

- hnisavý výtok z pošvy, apatia, časté pitie a močenie u súk krátko po háraní

- alergická reakcia, anafylaktický šok – opuch tváre, žihľavka, ťažkosti s dýchaním, bledé sliznice, zvracanie, hnačka

- náhla obrna niektorej z končatín, ich výrazne znížená teplota oproti zvyšku tela a veľká bolestivosť, predovšetkým u mačiek

Čo robiť, ak vaše zviera potrebuje pohotovostnú službu?

V prípade, že sa vaše zviera ocitne v podobnej situácii, zachovajte pokoj, nepanikárte. Zviera je samo o sebe vystresované, nerozumie, čo sa deje, a vaša panika mu len dá ďalší dôvod, prečo sa báť.

Základom je mať prehľad o najbližších veterinárnych klinikách s nepretržitou prevádzkou a mať uložené ich telefónne číslo, aby ste v danom okamihu nestrácali čas hľadaním a zisťovaním.

V každom prípade je dobré zavolať vopred, dať vedieť, že idete, opýtať sa na možnosti prvej pomoci a ak si nie ste istí, overiť si, či stav zvieraťa skutočne vyžaduje pohotovosť.

Ďalšie kroky konzultujte s lekárom, nepodávajte zvieraťu bez vedomia veterinára akékoľvek lieky, mohlo by mu to ešte viac uškodiť.

Pri preprave k veterinárovi myslite aj na svoju bezpečnosť. Aj pokojný pes môže v bolesti alebo strese pohrýzť. Na takéto situácie je vhodné mať pripravený náhubok. U psov s dýchacími problémami alebo brachycefalických plemien je však lepšie náhubok nepoužívať, ak je to možné. Pre vašu bezpečnosť aj bezpečnosť zvieraťa je ideálne, ak počas prepravy jeden šoféruje a druhý zviera dohliada. Alternatívou môže byť taxi alebo veterinárna záchranná služba, napríklad Pet-Medic pre Prahu a okolie alebo Pet Emergency pre Brno a okolie. Snažte sa zviera udržať v pokoji a manipulujte s ním čo najmenej, najmä ak má poranenú chrbticu.

So sebou vezmite svoje doklady, ak ide o už liečeného pacienta, aj správy z predchádzajúcich veterinárnych kliník a zoznam užívaných liekov, pri intoxikácii pokojne vzorku možnej príčiny otravy, ak je to možné, a čokoľvek iné, čo vám môže pripadať užitočné. Ak máte chvíľku času, je dobré si napísať, čo chcete veterinárovi povedať a na čo sa opýtať – v ordinácii sa často stáva, že si človek pod návalom stresu a nových informácií na všetko nespomenie. Po príchode na veterinu sa snažte upokojovať svojho miláčika, buďte trpezliví a zachovajte pokoj – v tento moment ste pre svojho parťáka urobili, čo ste mohli, a odteraz je už v najlepších rukách veterinára.

MVDr. Petra Hrbotická

Pssst... máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo."

S príchodom jesene, obdobia typického poklesom teplôt a zvýšenou vlhkosťou, sa zvyšuje výskyt infekčnej laryngotracheitídy, známejšej ako psincový kašeľ. Ide o pomerne bežné ochorenie, s ktorým sa počas života stretne mnoho psov. Podobne ako pri ľudskej chrípke môže mať ľahký, niekoľkodňový priebeh, ale tiež sa môže rozvinúť do závažnej infekcie dýchacích ciest, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu a intenzívnu liečbu.

Čo spôsobuje psincový kašeľ?

Psincový kašeľ je multifaktoriálne ochorenie, na ktorom sa zvyčajne podieľa viacero pôvodcov. Medzi najčastejšie patria:

• Canine adenovirus typ 2 (CAV-2)

• Canine parainfluenza virus (CPIV)

• Bordetella bronchiseptica (najčastejšie ako sekundárna bakteriálna komplikácia)

Vo väčšine prípadov infekcia začína vírusovo, čo vedie k oslabeniu slizničnej imunity dýchacích ciest. Tým vzniká priestor pre sekundárnu bakteriálnu infekciu, ktorá sa môže rozšíriť aj na dolné dýchacie cesty.

Ako sa choroba šíri?

Prenos prebieha kvapôčkovou infekciou – teda vzduchom pri kašli alebo kýchaní, ale aj kontaktom s kontaminovanými predmetmi (napr. misky, vodítka, ruky človeka).

Riziko nákazy je výrazne vyššie v prostredí, kde sa nachádza väčší počet psov:

• psie škôlky a hotely

• útulky

• výstavy a športové podujatia

• psie parky

Prečo názov „psincový kašeľ“?

Názov pochádza zo slova „psinec“, čo je starší výraz pre útulok – práve tam sa ochorenie kvôli vysokej koncentrácii psov v minulosti objavovalo najčastejšie.

Typické príznaky

Najcharakteristickejším prejavom je suchý, dráždivý kašeľ, často sprevádzaný vykašliavaním bielej peny. Niekedy kašeľ vyvolá až zvracanie, čo môže majiteľov zmiasť – môžu sa mylne domnievať, že ide o tráviaci problém.

Medzi ďalšie príznaky patria:

• vodnatý výtok z nosa a očí

• kýchanie

• únava

V prípade komplikácií, ako je prechod infekcie do dolných dýchacích ciest (bronchopneumónia), sa objavujú aj systémové príznaky – horúčka, apatia, nechutenstvo.

Treba mať na pamäti, že kašeľ môže byť príznakom mnohých iných ochorení – infekčných (vírusových, bakteriálnych, parazitárnych) aj neinfekčných (zápal, cudzie teleso, ochorenie srdca, kolaps priedušnice, nádor).

MVDr. Petra Hrbotická

Pssst... máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo."

Oslávte s nami Svetový deň zvierat – a urobte radosť opusteným psíkom a mačičkám! Každá vaša objednávka sa teraz počíta – doslova.

Ku každému nákupu od 2. – 5. októbra PetCenter pridá jednu odmerku granúl, ktorú venujeme útulku Sloboda Zvierat Prešov. Odmerky uvidíte priamo vo vašom košíku. Na konci akcie všetky odmerky premeníme na veľkú porciu krmiva, ktorá poputuje priamo k chlpáčom, ktorí ju najviac potrebujú. Stačí teda nakúpiť ako obvykle – a vy tak automaticky prispejete k tomu, aby misky v útulkoch zostali vždy plné a chvostíky spokojne vrteli. 🐶🐱

Každý rok 4. októbra si pripomíname, že na našej planéte nie sme sami. Svetový deň zvierat nám dáva príležitosť zamyslieť sa nad tým, ako so živými tvormi okolo seba zaobchádzame – a zároveň osláviť radosť, ktorú nám prinášajú. Tento deň má svoje korene už v roku 1931, keď bol vyhlásený vo Florencii. Slovenská republika sa k tradícii pripojila v roku 1994 a odvtedy si získava čoraz viac priaznivcov. Hlavné posolstvo zostáva nemenné: zvieratá nie sú veci, ale cítiace bytosti, ktoré potrebujú našu ochranu, rešpekt a lásku.

Prečo práve 4. októbra?

Dátum je poctou svätému Františkovi z Assisi, mužovi, ktorý predbehol svoju dobu. Zakladateľ františkánskeho rádu so zvieratami hovoril ako s rovnocennými priateľmi, ošetroval zranené tvory a učil, že každý život má hodnotu. František zomrel 4. októbra 1226 a stal sa patrónom zvierat aj celej ekológie. Jeho odkaz nám pripomína, že súcit a pokora sú kľúčom k harmónii so svetom prírody.

Oslavy plné radosti

Po celom Slovensku sa tento deň oslavuje v zoologických záhradách, útulkoch a komunitných centrách. Konajú sa špeciálne prehliadky, vzdelávacie programy a charitatívne akcie. Nadácie na ochranu zvierat napríklad každoročne organizujú zbierku chovateľských potrieb pre opustené psy a mačky – malý dar, ktorý môže zmeniť život.

Ako môžete osláviť vy?

Chcete, aby bol tento deň viac než len poznámkou v kalendári? Tu je niekoľko tipov, ako dať svoju lásku k zvieratám najavo:

• Navštívte útulok. Doprajte si čas na prechádzku so psami alebo darujte krmivo či deky. Každé pohladenie a pár minút vašej pozornosti pre ne často znamená celý svet.
• Podporte ochranu prírody. Prispejte organizáciám, ktoré chránia ohrozené druhy, alebo sa zapojte do dobrovoľníckej činnosti.
• Adoptujte zviera v zoo. Mnohé zoologické záhrady ponúkajú možnosť „adopcie“ zvieraťa. Každý druh má stanovenú sumu podľa ročných nákladov na krmivo a starostlivosť. Stačí si vybrať svojho favorita a môžete sa stať jeho hrdým adoptívnym rodičom.
• Rozmaznávajte svojho miláčika. Dlhšia prechádzka, nová hračka alebo maškrta vášmu parťákovi ukáže, že je pre vás viac než len „zviera“.
• Skúste jeden deň bez mäsa. Aj malá zmena jedálnička môže pomôcť znížiť tlak na životné prostredie a podporiť welfare hospodárskych zvierat.
• Učte deti súcitu. Porozprávajte im o význame tohto dňa, vezmite ich do zoo alebo do záchrannej stanice a ukážte im, že každá bytosť si zaslúži starostlivosť.
• Pomôžte nám naplniť misky pre zvieratá v útulku.

Svetový deň zvierat nie je len sviatkom pre chovateľov a milovníkov zvierat. Je to výzva pre každého z nás – otvoriť srdce, spomaliť a uvedomiť si, že planéta patrí všetkým živým tvorom. Či už doma hladíte mačku, obdivujete voľne žijúce vtáky alebo pomáhate v útulku, každý malý čin má zmysel.

Vďaka vám, našim obetavým zákazníkom, sa počas akcie Svetový deň zvierat podarilo urobiť radosť tým, ktorí ju najviac potrebujú. 🐶💛 Spoločne sme darovali granulky a zabezpečili im tak plné misky a množstvo lásky, ktorú si každý psík zaslúži. Vaša podpora znamená, že týmto štvornohým kamarátom svieti do života ďalší kúsok nádeje a pohody. Maznáčikovia zo Sloboda zvierat Prešov vám ďakujú a posielajú svoje najvrúcnejšie vrtivé chvostíky, nežné oliznutia a radostné zaštekance – a verte, že každý ich pohľad plný vďaky je vďaka vám o niečo jasnejší. 🐾

Pretože skutočná láska k zvieratám začína rešpektom.

Pssst... máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo."

Jesenné obdobie je pre mnohé cicavce aj vtáky časom výrazných zmien. Okrem príprav na zimu a zháňania potravy sa v tomto období objavuje aj prirodzený proces výmeny srsti či peria – pĺznutie a preperovanie. Tento cyklus nie je iba estetickou záležitosťou. Pĺznutie a preperovanie má aj hlboký biologický význam, ktorý úzko súvisí so zdravím a prispôsobením sa chladnejšiemu obdobiu. Ide o zásadný biologický mechanizmus spojený s termoreguláciou, ochranou a celkovým zdravím jedinca.

Pĺznutie u cicavcov

Cicavce sa na jeseň začínajú zbavovať letnej srsti, ktorá je ľahká a prispôsobená teplému počasiu. Namiesto nej postupne narastá hustejší zimný kožuch, ktorý zaisťuje lepšiu izoláciu proti chladu a zime. Tento proces dobre poznajú napríklad majitelia psov, mačiek, králikov či hlodavcov a je riadený najmä fotoperiódou – teda dĺžkou dňa, ktorá ovplyvňuje tvorbu hormónov v tele. Kľúčovú úlohu hrá melatonín vylučovaný epifýzou (endokrinná žľaza v mozgu), ktorý pôsobí na hormonálne osi regulujúce rast srsti. Priebeh je postupný a môže trvať aj niekoľko týždňov.

Pĺznutie prebieha v niekoľkých fázach, keď sa uvoľňuje stará srsť a zároveň začínajú rásť nové chlpy. Spúšťačom býva skracovanie dňa a klesajúce teploty. Zimná srsť obsahuje viac chlpov na centimeter štvorcový a zároveň sa zvyšuje podiel podsady, čo výrazne zlepšuje jej izolačné vlastnosti.

Počas pĺznutia je vhodné častejšie vyčesávanie, aby sa odstránili uvoľnené chlpy a predišlo sa tvorbe chumáčov alebo kožných problémov. Výborným pomocníkom nielen v tomto období sú napríklad hrebene a kefy značky FURminator, ktoré sú dostupné v rôznych veľkostiach a to ako pre krátkosrsté, tak aj pre dlhosrsté plemená psov i mačiek.

Zvýšené riziko trichobezoárov u mačiek počas pĺznutia

Mačky venujú starostlivosti o svoju srsť veľkú časť dňa, a počas obdobia pĺznutia prehĺtajú väčšie množstvo uvoľnených chlpov. Tie sa môžu hromadiť v tráviacom trakte a tvoriť trichobezoáry (chlpaté guličky), ktoré mačky väčšinou vyzvracajú. Pri nadmernom množstve však dochádza k nechutenstvu, zvracaniu až k črevnej nepriechodnosti. Prevenciou je pravidelné vyčesávanie, dostatok vlákniny v strave a najmä cielené doplnky, ako napríklad pasty značky Gimborn obsahujúce maltózu, ktoré podporujú ľahké vylučovanie chlpov a tým výrazne znižujú riziko tvorby trichobezoárov.

Starostlivosť o srsť psov a mačiek s hustou podsadou

U niektorých plemien psov a mačiek je podsada mimoriadne hustá – typicky u husky, malamuta, špica, retríverov, ale aj u mainských mývalích mačiek či britských krátkosrstých. Práve v týchto prípadoch je jesenné pĺznutie veľmi intenzívne a môže byť náročnejšie tak pre zviera, ako aj pre jeho majiteľa.

Prečo je podsada dôležitá?

Podsada funguje ako izolačná vrstva. V lete chráni zviera pred prehriatím a v zime naopak udržiava teplo. Počas jesene sa stará podsada uvoľňuje a nahrádza novou, hustejšou zimnou variantou. Ak nie je včas vyčesaná, môže sa zacuchávať, tvoriť chumáče a viesť až k podráždeniu pokožky. V zacuchanej srsti sa ťažšie odhaľujú napríklad nebezpečné osiny alebo iné cudzorodé čiastočky, ktoré môžu spôsobiť kožné problémy.

Pri týchto plemenách je potrebné o srsť dbať s veľkou starostlivosťou:

• Pravidelne vyčesávajte. V období pĺznutia aj niekoľkokrát týždenne, ideálne pomocou hrebeňov alebo kief určených priamo pre podsadu (napr. FURminator, hrablo, slicker brush).

• Kúpte iba vtedy, keď je to naozaj potrebné (špina, zápach). Po kúpaní je nutné srsť dokonale vysušiť, aby nezostala vlhká podsada, čo by mohlo viesť k plesniam alebo kožným problémom. Na tieto účely sú výborné šampóny značky Tropiclean určené špeciálne pre plemená s hustou podsadou.

• Nenechávajte v srsti chumáče. Môžu zadržiavať vlhkosť, spôsobovať kožné zápaly a byť bolestivé.

• Kvalitné krmivo s dostatkom bielkovín, omega-3 a omega-6 mastných kyselín podporuje rast zdravej a lesklej srsti. Vhodné sú aj doplnky s biotínom alebo lososovým olejom.

• Ak zviera pĺzne nadmerne dlho, má holé miesta alebo sa škriabe, navštívte veterinára, aby vylúčil kožné ochorenie či parazity.

• Nikdy nestrihajte ani nehoľte podsadové plemená! Srsť potom stráca svoju funkciu a môže dôjsť k narušeniu prirodzeného cyklu rastu.

Správna starostlivosť o hustú podsadu uľahčí obdobie jesenného pĺznutia nielen zvieracím miláčikom, ale aj ich majiteľom. Vyčesaná a zdravá srsť lepšie izoluje, pôsobí upravene a prispieva k celkovej pohode zvieraťa.

Preperovanie u vtákov

U vtákov sa toto obdobie nazýva preperovanie. Ide o postupnú výmenu starého a poškodeného peria za nové, pevné a izolačne účinnejšie. Jesenné preperovanie je obzvlášť dôležité, pretože nové perie musí vtáky ochrániť počas zimy, keď je dostupnosť potravy nižšia a energetické nároky vyššie.

Väčšina vtákov preperuje práve na konci leta a na jeseň. Rast peria je takisto riadený hormonálne. Podieľa sa na ňom hormón tyroxín a prolaktín. Tento proces je pre vtáctvo náročný a vyžaduje zvýšený prísun bielkovín. Preperovanie je energeticky vyčerpávajúce, preto sú vtáky v tomto období menej aktívne a môžu sa vyhýbať väčšej aktivite. Okrem tepelnej izolácie zohráva úlohu aj v aerodynamike, keďže nové perie umožňuje hladší a efektívnejší let.

Prečo je tento proces dôležitý?

Pĺznutie a preperovanie nie sú iba otázkou vzhľadu. Nový kožuch alebo perie zaisťuje:

• Ochranu pred zimou – hustejšia srsť a perie udržiavajú telesnú teplotu.

• Zdravie pokožky – výmena srsti bráni množeniu parazitov a zápalom.

• Schopnosť prežitia – kvalitná izolácia šetrí energiu, ktorú zvieratá potrebujú na získavanie potravy či prečkanie mrazov.

Svojmu operencovi môžete pomôcť napríklad rôznymi doplnkami na podporu rýchlejšieho preperenia. K dispozícii sú kvapky alebo doplnky vo forme perličiek, ktoré sa pridávajú do potravy. Do klietky tiež môžete zavesiť rôzne hračky, ktoré pomáhajú vtákom efektívne odstraňovať staré perie, škrabať sa tam, kam nedosiahnu, a zároveň si hrou precvičiť perie a pokožku.

Ako najlepšie pomôcť zvieratám v tomto období?

• Domáci miláčikovia: pravidelne ich česať, prípadne doplniť stravu o vitamíny a mastné kyseliny podporujúce kvalitu srsti. U mačiek nezabúdajte na doplnky obsahujúce maltózu, aby si lepšie poradili s trichobezoármi.

• Voľne žijúce zvieratá: na záhradách je vhodné ponechať kry alebo kôpky lístia, ktoré môžu slúžiť ako úkryt počas tohto energeticky náročného obdobia.

Chlpy všade? Prirodzený cyklus, ktorý chráni našich miláčikov

Jesenné pĺznutie a preperovanie je prirodzený cyklus, ktorý pripravuje zvieratá na zimné obdobie. Hoci pre nás, ľudí, môže byť spojený s istým nepohodlím, pre zvieratá má zásadný význam – umožňuje im prežiť chladné mesiace v pohodlí a zdraví.

Preto by sme sa na nich za „chlpatú inváziu“ nemali hnevať, ale naopak, mali by sme im v tomto období čo najviac pomôcť – pravidelným česaním, vyčesávaním, vhodnou stravou aj podpornými doplnkami.

"Pssst... máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo."

Jesenné obdobie môže byť pre mnohých ľudí náročné. Kratšie dni, menej slnka a sychravé počasie často vedú k poklesu nálady. Málokto si však uvedomuje, že podobne môžu reagovať aj naši zvierací spoločníci. Psy, mačky, ale napríklad aj papagáje sú citlivé na zmeny prostredia a denného rytmu, a preto u nich môžeme na jeseň pozorovať príznaky pripomínajúce depresívne stavy.

Psychické ťažkosti nie sú u zvierat ničím výnimočným. Vyskytujú sa u mnohých druhov – od psov a koní až po vtáky či morské cicavce.

Ako rozpoznať jesennú depresiu u zvierat

Príznaky sa môžu líšiť podľa povahy a temperamentu, medzi najčastejšie prejavy však patria:

• Znížená aktivita a neochota k hre

• Nadmerná únava a častejší spánok

• Nechutenstvo alebo naopak prejedanie

• Apatia, úzkosť či nadmerná fixácia na majiteľa

• Zmeny v správaní – napríklad zanedbávanie hygieny u mačiek

Ak tieto prejavy pretrvávajú dlhšie, je vhodné konzultovať stav s veterinárom.

Faktory vyvolávajúce depresiu u zvierat

Jesenné skracovanie dní a obmedzené množstvo svetla je len jedným z možných spúšťačov depresívneho správania u zvierat. Medzi najčastejšie patria:

• Dlhodobá samota

• Nedostatok sociálnej interakcie

• Zmeny v domácnosti či prostredí, napríklad sťahovanie alebo príchod nového člena rodiny

• Choroby a chronická bolesť

• Nedostatok pohybu a mentálnej stimulácie

• Jednotvárne kŕmenie, ktoré obmedzuje prirodzené správanie pri hľadaní potravy

Každý z týchto faktorov môže prispieť k úzkosti, apatii alebo stereotypnému správaniu, preto je dôležité udržiavať prostredie zvieraťa pestré, podnetné a bezpečné.

Stereotypné správanie a nuda u zvierat

Nedostatok podnetov u domácich zvierat môže viesť k stereotypnému správaniu – opakovaným, zdanlivo bezúčelným činnostiam. Patria sem napríklad škrečky behajúce dookola v klietke, papagáje opakujúce rovnaké slová či pohyby, alebo psy a mačky, ktoré sa nadmerne škriabu, olizujú alebo naháňajú vlastný chvost. Takéto správanie býva prejavom nudy, frustrácie alebo stresu. U veľkých zvierat, napríklad koní, sa môžu objaviť stereotypy ako „cribbing“ (okusovanie a cmúľanie dreva) či neustále prešľapovanie.

Tieto zlozvyky môžu, ak nie sú riešené, viesť aj k fyzickým problémom. Ich zmiernenie si vyžaduje obohatenie prostredia, pravidelný pohyb a psychickú stimuláciu, napríklad pomocou interaktívnych hračiek, tréningu alebo spoločenského kontaktu.

Drobné zvieratá v klietkach

U zvierat chovaných v klietkach, ako sú škrečky, morčatá alebo okrasné vtáctvo, je vhodné umiestniť do klietok rôzne herné prvky a aktivity: preliezačky, kolotoče, hračky na okusovanie či vetvičky z ovocných, chemicky neošetrených stromov, po ktorých môžu šplhať. Väčšina druhov vtáctva tiež ocení kúpeľničku s vodou, ktorá prispieva k psychickej pohode a starostlivosti o perie.

Tip: Ak svojmu papagájovi alebo škrečkovi na jar vložíte do klietky vetvičky s pupeňmi a mladými lístkami, budú nadšení a odmenia sa vám hravými kúskami a štebotaním.

Sebapoškodzovanie u domácich zvierat

Možno vás niekedy napadlo, či je možné, aby sa zviera pokúsilo ublížiť si. Sebapoškodzovanie u zvierat je prejavom silného stresu, úzkosti alebo frustrácie, nie však vedomou snahou o smrť. Môže sa prejavovať rôzne podľa druhu a povahy zvieraťa:

• Pes - nadmerné olizovanie či hryzenie vlastných labiek, kože alebo srsti, čo môže viesť k ranám, strate srsti alebo infekciám.

• Mačky - škriabanie či hryzenie vlastného tela alebo nadmerné olizovanie až do vzniku lysín.

• Kone - hryzenie do brucha alebo opakované búchanie hlavou o prekážky.

Hoci toto správanie môže pôsobiť znepokojivo, ide predovšetkým o prejav psychického napätia, ktoré možno zmierniť úpravou prostredia, dostatkom podnetov alebo podávaním vhodných doplnkov stravy či produktov na upokojenie.

Ako zvieraťu pomôcť

Rovnako ako u ľudí platí, že prevenciou aj terapiou je kombinácia viacerých faktorov: dostatok pohybu, pestrá strava a obohatenie prostredia. Pomôcť môžu aj prírodné prostriedky, ktoré zmierňujú úzkosť a podporujú celkovú pohodu.

CBD kvapky a maškrty

CBD (kanabidiol) si získava čoraz väčšiu obľubu nielen medzi ľuďmi, ale aj v starostlivosti o domáce zvieratá. Pomáha upokojiť nervový systém, zmierňuje stres a úzkosť a podporuje kvalitný spánok. Niektoré štúdie navyše naznačujú aj pozitívny vplyv na bolesti kĺbov či chronické zápaly.

Na trhu sú dostupné CBD oleje (kvapky) aj špeciálne maškrty, ktoré zvieratá zvyčajne prijímajú s chuťou. Vždy je však dôležité vyberať produkty určené výhradne pre zvieratá a riadiť sa odporúčaným dávkovaním od výrobcu alebo veterinárneho lekára.

Feromóny

Ďalšou metódou sú upokojujúce feromóny, ktoré napodobňujú prirodzené pachové signály zvierat. U mačiek ide napríklad o syntetické kópie feromónov, ktoré matka uvoľňuje na upokojenie mačiatok. U psov sa využívajú feromóny podporujúce pocit bezpečia a znižujúce stres. Aplikujú sa pomocou difuzérov do zásuvky, sprejov či obojkov a sú nenápadným, no účinným pomocníkom v boji s úzkosťou.

Valeriána lekárska (kozlík lekársky)

Valeriána je známa svojimi upokojujúcimi účinkami, no u zvierat je potrebné jej použitie dobre zvážiť. U psov a mačiek sa niekedy využíva v bylinných zmesiach na zmiernenie stresu, úzkosti alebo problémov so spánkom. Vždy je však nevyhnutné dbať na správne dávkovanie a vhodnú formu, pretože prípravky určené pre ľudí často obsahujú aj ďalšie látky (napr. alkohol či sladidlá), ktoré môžu byť pre zvieratá nevhodné až toxické. Pred použitím valeriány sa preto vždy poraďte s veterinárnym lekárom.

Jesenná pohoda pre zvieratá

Jesenné obdobie môže byť náročné nielen pre ľudí, ale aj pre našich zvieracích spoločníkov. Zmeny počasia a svetelného režimu ovplyvňujú ich náladu aj správanie, a preto je dôležité venovať zvýšenú pozornosť ich potrebám.
Dostatočný pohyb, vhodná stimulácia a citlivá starostlivosť pomáhajú udržiavať psychickú pohodu zvierat a predchádzať stresu či stereotypnému správaniu.
S vhodnými opatreniami možno jesenné mesiace spríjemniť a zároveň podporiť zdravie aj celkovú spokojnosť našich domácich miláčikov.

"Pssst... máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo."