Blog, Strana 6

Nechce sa vám riešiť zložité dopravné situácie, obchádzať uzávierky, ani čakať v kolónach? Nemusíte. Všetko cestovanie môžete zvládnuť príjemne, dokonca si pri tom môžete aj pospať, alebo si dať pohárik. Stačí naskočiť na ten správny vlak. Prekážkou nemusí byť ani váš psík.

Ako ho prepraviť vlakom?

„Vo vlakoch kategórie RJ (Praha - Ostravsko – Košice, alebo Praha - Brno - Bratislava / Viedeň - Budapešť) musí psík cestovať v prepravke, ktorá má nepriepustné dno a má stanovený rozmer spolubatožiny. Špecializované predajne majú veľký výber takýchto prepraviek, ktoré budú vhodné tak na cestu psíka, či iného zvieratka, ako aj na jej umiestnenie vo vlaku. Vo vlakoch rýchlik RegioJet medzi Brnom – Ostravou a Bohumínom môžu cestovať aj psíkovia, ktorí sa do prepravky nezmestia a sú len na vodítku a s náhubkom – a to v cenovo najvýhodnejšej low cost triede“ vysvetlil tlačový hovorca RegioJet, Aleš Ondrůj.

Koľko ma to bude stáť?

Poplatok za prepravu psa je pritom 1 Euro. Pokiaľ je však pes, či iné zviera, v uzatvárateľnej schránke, je jeho preprava zadarmo. Asistenčné, alebo služobné psy (náležite označené a s preukazom) prepravíte vo všetkých triedach zadarmo. Pes samozrejme tiež nemôže ísť sám a po celú dobu jazdy musí byť pod dohľadom majiteľa.

Aby sa cestovanie nezvrhlo...

Netrápte ho smädom... Cestujete viac ako hodinu? Potom rozhodne nezabudnite na praktickú fľašu na vodu. Jej výhodou je to, že je skladná a nemusíte so sebou nosiť ešte zvlášť aj misku.

Je váš maznáčik z cestovania nervózny?

Skúste ho upokojiť s Alavis Calming, ktorý upokojí cestovnú nervozitu. Tesne pred cestou je dobré psa vyvenčiť a nedávať mu veľmi piť, to môžete zvládnuť až počas cesty. Ráno pred odchodom tiež určite nie je vhodný čas na skúšanie nových neosvedčených maškŕt ani nových mäsových konzerv. Naservírujte vášmu chlpáčovi radšej overené granule.

Zabavte ho!

Nezabudnite počas cesty zabaviť vášho miláčika jeho obľúbenými hračkami. Ak si užíva tie nové, teraz je na to ideálny okamih, urobiť mu radosť a nechať ho prežúvať obľúbenú hračku.

Je vonku blato?

Pred naskočením do prepravky utrite psovi jeho špinavé labky. Obaja sa tak budete cítiť oveľa lepšie. Ideálne je na to použiť vlhčené obrúsky na labky.

Odmeňte ho, že to zvládol

Cestovanie býva veľmi náročné. Pre psa to znamená mnoho nových podnetov, na ktoré mu pritom bránime reagovať. Nemôžeme ho totiž nechať voľne behať po vlaku len tak, ako by si to možno predstavoval. Keď cestu zvládol, urobte mu radosť a odmeňte ho dobrotou. Ideálne sú napríklad maškrty od Huhubamboo.

Schlaďte ho!

Keby vám mohol váš maznáčik povedať, čo mu máte určite zabaliť so sebou na cestu, jednou z prvých vecí, ktoré by vymenoval, by určite bola chladiaca podložka. Či už totiž budete v akejkoľvek horúcej chatke, alebo na brehu rybníka, chladiacu podložku oceníte vždy. Ak začnete cítiť potrebu zobrať mu ju a sami sa ochladiť, nastal čas zaobstarať si ďalšie ...

Myslite na kliešte

Kliešťová aktivita sa už niekoľko týždňov drží na čísle sedem z desaťbodovej škály. Sedmička sa pritom označuje už ako veľké riziko. Odborníci odporúčajú nesadať a neľahať si v oblastiach, kde sa nachádzajú kroviny, trávy, bylinné vegetácie, alebo na okraji lesa, pri vodných tokoch a v listnatých hájoch. Večer aj ráno odporúčajú absolvovať prehliadku a prípadné odstránenie kliešťov. Proti kliešťom skvele pôsobí napríklad obojok, pokiaľ však uprednostňujete sprej, tak skúste napríklad značku Frontline, ktorý funguje naozaj účinne.

Ak chcete mať aktuálne informácie o tom, ako s miláčikmi cestovať, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Horúce dni sa už blížia. Ako byť na to pripravený a nenechať svojho maznáčika trpieť? Na niektoré plemená musíte brať zvláštny ohľad. S týmto článkom ľahko rozpoznáte úpal aj prehriatie organizmu a naučíte sa, aká je vhodná reakcia v tejto nepríjemnej situácii.

V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame s nadpriemerne horúcimi letami. Najmä u psov, ktoré musíme pravidelne brávať na prechádzky, bez ohľadu na teplé počasie a ktorí s nami cestujú oveľa častejšie ako mačky, je potrebné brať do úvahy zdravotné riziká, ktoré súvisia s vysokými teplotami.

Neexistuje jediný dôvod, aby naši domáci miláčikovia boli imúnni voči prehriatiu organizmu (pôsobeniu vysokej teploty) a ani úpalu (pôsobeniu horúcich slnečných lúčov). Dokonca by sa dalo povedať, že psy sú, najmä na úpal, citlivejšie viac ako ľudia (potia sa iba na labkách, ochladzujú sa iba cez jazyk a dýchacie cesty, často majú hustý kožuch, ktorý nemôžu odložiť ani v tom najparnejšom lete). Niektoré psie plemená sú na tom dokonca ešte oveľa horšie ako iné (napríklad takzvané brachycefalické plemená psov, teda psy s extrémne krátkym ňufákom, ktorý im sťažuje dýchanie).

Úpal aj prehriatie organizmu môžu byť pre našich domácich miláčikov, rovnako ako pre ľudí, smrteľné (dôjde k prehriatiu organizmu, následnej dehydratácii a postupne k zlyhávaniu jednotlivých orgánov). Poďme sa teda zamerať na to, ako úpalu a prehriatiu organizmu predísť a ak už k podobnému problému dôjde, tak ako poskytnúť prvú pomoc.

Ako prevenciu proti úpalu odporúčam venčiť najmä v chladnejších častiach dňa, teda skoro ráno a neskoro večer. Pokiaľ už váš maznáčik potrebuje zvýšenú aktivitu, je dobré si privstať, všetku väčšiu záťaž zvládnuť so psom skoro ráno a počas horúčavy s ním už ísť potom iba vykonať potrebu. Ideálne je presunúť letné aktivity k vode, či už na kúpalisko, kde je pobyt so psom dovolený, alebo rovno zaobstarať vášmu miláčikovi bazén. Psy (ale aj mačky a všetky domáce zvieratá) musia mať neustále k dispozícii čerstvú, ideálne chladnú vodu (v súčasnosti už nájdete na trhu pomerne veľké množstvo chladiacich misiek). Umožnite psovi ležať počas horúcich dní na chladnom mieste, v tieni, alebo na chladiacej podložke, prípadne mu môžete zapnúť vetrák. Nedávajte psom na dlhšiu dobu, ako na pár minút, košíky, ktoré im znemožňujú dýchať s otvorenou papuľou, pretože tieto košíky absolútne znemožňujú termoreguláciu zvieraťa. Nikdy nenechávajte psa zavretého v aute, a to ani v tieni a ani len na pár minút (skúste si to sami, ako vám bude v takom aute po pár minútach).

A ak už k úpalu alebo prehriatiu organizmu dôjde, najdôležitejšia je rýchla reakcia. Najlepšou diagnostickou metódou pri podozrení na úpal/prehriatie organizmu je zmerať psovi teplotu (ideálne digitálnym teplomerom v konečníku), kedy by sme mali spozornieť pri teplotách nad 39,5 °C a jednoznačne vyhľadať veterinárneho lekára pri teplotách nad 40 °C. Pokiaľ nemáme teplomer, musíme sa zamerať na to, či môže mať pacient úpal vzhľadom na okolité podmienky (asi nebudeme predpokladať úpal/ prehriatie organizmu u psa, ktorý strávil celý deň v ľahu v klimatizovanej miestnosti na 18°C, bez priameho slnečného žiarenia). Klinické príznaky sú napríklad apatia, slabosť až neschopnosť sa postaviť, zrýchlené dýchanie s do široko otvorenou papuľou, nadmerné slinenie a .... samozrejme zvýšená telesná teplota.

Prvá pomoc spočíva v presunutí pacienta do tieňa a chladu, ideálne je naň pustiť ventilátor a začať ho ochladzovať. Nie je vhodné poliať celého psa ľadovou vodou, dôjde totiž k reflexnému stiahnutiu povrchových ciev, ktoré tiež významnou mierou napomáhajú k ochladzovaniu tela (pacient teda bude mať síce studený povrch tela, ale vo vnútri bude stále prehriaty). Vhodnejšie je cielené ochladzovanie labiek, podpazušia, slabín, oblasti brucha a ňufáku/papule, napríklad mokrým, ľadovým uterákom. Pokiaľ nás pacient vníma a dobre prehĺta, je možné mu podávať tekutiny po menších dávkach. V každom prípade by som vždy odporučila dopraviť zviera k veterinárnemu lekárovi, ktorý odborne určí riziko poškodenia vnútorných orgánov a následne navrhne zodpovedajúcu nevyhnutnú podpornú terapiu.

U mačiek sú tieto prípady menej časté (mačka sa v lete nenaháňa za balónikom, ale zalezie si niekam do chladu a tieňa a nepriazeň počasia prečká spánkom). Pokiaľ ale už k úpalu, napríklad v aute, dôjde, platia tu rovnaké pravidlá poskytnutia prvej pomoci ako u psov.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Ak chcete mať aktuálne informácie o možnostiach ochladenia vašich maznáčikov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Obediencia. Zoznámte sa s obľúbeným psím športom. Čo je podstatou obediencie a či sa váš pes na tento šport hodí, zistíte v našom nasledujúcom článku.

Čo je obediencia?

Obediencia je psí šport, ktorý v posledných rokoch získava na stále väčšej popularite. Aby bol pes na tento šport vhodný, nemusí to byť len služobné alebo športové plemeno. Šikovným parťákom pre obedienciu sa môže stať každý šikovný pes, ktorý rád nasleduje svojho pána a učí sa novým veciam.

Podstatou obediencie sú presne vykonávané cviky, precízna poslušnosť, ale hlavne radostná spolupráca človeka a psa, ktorí spolu viditeľne tvoria jeden tím.

Obediencia má korene v Anglicku. Odtiaľ pochádza aj názov tohto hravého športu (obediencia = poslušnosť, ovládateľnosť). Svojich priaznivcov si tento šport čoskoro našiel aj v ďalších krajinách. Veľmi obľúbený je napríklad v Nemecku, Rakúsku a Dánsku, kde súťaže aj samotný výcvik obediencie prebiehajú podstatne dlhšie ako u nás.

Na Slovensku je obediencia ešte relatívne mladým športom, ale šíri sa vďaka svojim priaznivcom a teší sa stále väčšej a väčšej obľube.

Je obediencia pre každého?

Prakticky áno. Pri obediencii nejde až tak o plemeno psa. Veľa ľudí má totiž chybne zafixované, že tento šport je určený iba pre Border kólie, alebo napríklad pre Austrálske ovčiaky. Nejde však ani o to, či je človek taký alebo onaký. Obediencia je jednoducho o tímovej spolupráci.

Ak tvoríte spoločný tím s yorkshirským teriérom, tak ho jednoducho tvorte. Rovnako tak, pokiaľ chcete vytvoriť jeden tím s nemeckou dogou, nikto vám v tom nebude brániť. Predovšetkým ide o to, aby vás oboch tento šport bavil, napĺňal a tešil.

Obediencia nie je iba pre pracovné plemená.

Osobne stretávam na skúškach, pretekoch a tréningoch napríklad hovawarta, belgického ovčiaka, bieleho švajčiarskeho ovčiaka, yorkshirského teriéra, Jacka Russela teriéra, papilóna, alebo rôzne veľké aj malé psíky, a podobne.

Veĺmi veľa psovodov sa na tento šport obracia, pretože ich nebaví Národný skúšobný poriadok, a ani ten Medzinárodný, alebo jednoducho nemajú takzvané pracovné plemeno, ale chcú so svojim psom niečo robiť, a nielen s ním chodiť na prechádzky, alebo sa váľať doma.

Aký pes? Aký pán?

Pes vhodný pre obedienciu by mal byť dobre motivovateľný (hračkou, maškrtou), mal by predovšetkým „chcieť“, a pritom by mal byť dobre vnímavý, aby mohol plniť psovodove povely čo najlepšie. Psovod by mal vedieť, ako čo najlepšie motivovať svojho psa a mal by byť pri výcviku, aj vydávaní povelov, starostlivý. Starostlivosť a precíznosť je totiž v tomto športe veľmi dôležitá, preto by psovodovi nemalo byť jedno, či pes daný cvik vykoná „len tak napoly“, alebo veľmi lajdácky. Bezchybné prevedenie cvikov je veľmi dôležité, a to samozrejme kladie vysoké nároky na presnú prácu, rozhodnosť a pevnú vôľu psovoda. Psovod by mal byť za každých okolností oporou pre svojho psa a vždy si byť takzvane „pevný v kramflekoch“.

Obediencia ako celoročná zábava

Obediencia je celoročný šport, prakticky nemá prestávku, tak ako napríklad športová kynológia. Počas jarných a letných mesiacov sa obediencia cvičí na cvičákoch (v základných kynologických organizáciách daného mesta, alebo v súkromných kynologických kluboch). Tréningy obediencie sa často konajú aj na ihriskách, alebo jednoducho v parkoch.

Na jar a v lete sa čo najviac využíva slnečné počasie a všetky tréningy, skúšky, alebo preteky sa teda pochopiteľne konajú vonku. Naopak počas zimných mesiacov sa obediencia stáva „halovým“ športom – to znamená, že všetky tréningy, skúšky a aj preteky sa konajú v priestranných halách. Je preto dobré zvykať psa aj na umelé povrchy, uzavreté priestory a miestnosti, a napríklad aj na hluk (v hale sa zvuk rozlieha).

Kedy a ako začať?

Kedy? Napríklad hneď! S akým starým psom? Pokojne aj so šteniatkom, pokojne s dospelým psom a pokojne aj so starším psom! Neverte fáme, ktorá hovorí, že „starého psa novým kúskom nenaučíš!“ A ako začať? Ideálne sa pozrite na stránky Obediencie Klubu, vyhľadajte lektora vo svojom okolí a dohodnite si úvodnú hodinu, alebo rovno prvý tréning.

Pokiaľ si chcete najprv len „okúknuť situáciu“, odporúčam navštíviť nejaké preteky obediencie. Uvidíte, ako to na takých akciách (pretekoch – skúškach) prebieha, nasajete súťažnú atmosféru a získate vlastnú predstavu o tom, aké cviky v sebe obediencia zahŕňa a ako sa majú správne vykonávať.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Obediencie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Mohol by váš pes byť záchranár? Pokiaľ si kladiete túto otázku, vyspovedali sme pre vás toho najpovolanejšieho odborníka – vedúceho Záchrannej brigády kynológov v Prahe, pána Roberta Goldweina.

Ako spoznám, že je môj pes vhodný na výcvik?

Všeobecne sa na záchranársky výcvik hodí akýkoľvek pes, je to ale skvelý šport aj pre psov, ktorí potrebujú zdvihnúť sebavedomie, spoločná práca tiež prehlbuje vzťah psa s jeho majiteľom a môže tak zlepšiť poslušnosť aj v bežnom živote. Pokiaľ ale človek myslí záchranárstvo vážne a chce sa skutočne venovať výcviku, mal by jeho pes byť motivovateľný k práci, nemal by byť bojazlivý ani agresívny, a potom neexistuje dôvod nevyskúšať tento druh výcviku.

Čo musím pre jeho výcvik, ako majiteľ, urobiť?

Predovšetkým musím počítať s tým, že to bude stáť veľa času. Naozaj veľmi veľa času. A tiež trpezlivosti, najmä sám so sebou, pretože najviac sa to musí naučiť práve človek. Je to dlhá cesta, ale stojí za to, pretože radosť zo spoločnej, dobre odvedenej práce a spoločne stráveného času, je naozaj nesmierna.

Dá sa povedať, že sú plemená, ktoré sú vhodnejšie na výcvik?

Áno, dá, určite bude k tomuto druhu výcviku mať lepšiu predispozíciu nemecký ovčiak ako čivava, aj keď pri tak veľkom množstve plemien sa vždy nájdu výnimky potvrdzujúce pravidlo. Skôr než o plemeno však ide najmä o povahu psa. Najčastejšie sa na záchranársky výcvik používajú pracovné plemená – ako napríklad belgický ovčiak, nemecký ovčiak, border kólia, stavače a ale aj mnoho ďalších.

Existujú aj plemená, ktoré sú vhodné pre konkrétne záchranné misie? Napríklad vo vode, alebo v snehu?

Hlavne záleží na osobnosti psa - niekto má radšej sutiny, niekto radšej "behá po lese", niekto dáva prednosť vode, a sú aj takí, ktorí si užívajú všetky uvedené disciplíny.

Existujú naopak aj také plemená, ktoré sa pre toto povolanie absolútne nehodia?

Malé plemená majú v sutinách väčšiu šancu niekam spadnúť a pri prehľadávaní veľkých lesných plôch zase neubehnú pohodlne toľko, koľko psy strednej veľkosti. Aj to, že majú nos nižšie, hrá u malých plemien negatívnu úlohu. Obrie psy potom môžu mať menšiu výdrž, alebo im chýba potrebná obratnosť. Avšak ako som už popísal vyššie, nejde ani tak o konkrétne plemeno, ako skôr o povahu psa, pre záchranársky výcvik sa určite nehodia agresívne psy.

Aké pomôcky používate pri tréningu?

Predovšetkým používame ľudí – vo výcviku je najdôležitejší dobrý inštruktor a aj figurant. Na figurantovi je totiž možné psa správne namotivovať k hľadaniu, udržať motiváciu psa pri štekaní, a hlavne vystihnúť správny okamih, kedy treba psa odmeniť. Pes sa následne odmeňuje jedlom, alebo obľúbenou hračkou. Inštruktor musí pre zmenu postaviť výcvik tak, aby sa pes postupne posúval dopredu a zároveň ho to ešte stále bavilo.

Možno už na šteniatku vypozorovať talent pre toto psie povolanie?

Skôr než talent je možné vypozorovať, či je šteňa prirodzene zvedavé a dostatočne akčné, či má rado ľudí, je motivovateľné ale aj ochotné spolupracovať, to sú všetko veľké klady, ktoré pri záchranárskom výcviku veľmi pomôžu. Pokiaľ sa navyše šteňa správne socializuje, to znamená, že má dostatok podnetov a vyskúša si viac rôznych povrchov v rôznych prostrediach, je to skutočne ten najlepší štart do záchranárskeho sveta.

Kedy chodia psí záchranári do dôchodku?

Záleží na vitalite každého psa, jeho práca ho nesmie ohrozovať na jeho zdraví, takže do dôchodku odchádza, keď už by pre neho bolo veľmi nepohodlné alebo nebezpečné chodiť po sutinách, alebo behať dlhšiu dobu po lese. Toto väčšinou nastáva okolo desiateho roku.

Ďakujeme za rozhovor.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Psieho výcviku, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Vyspovedali sme riaditeľa kliniky Jaggy v Prahe, MVDr. Vojtecha Nováka. Pozrite sa, ako to funguje na špičkovom veterinárnom pracovisku v Prahe a Brne, a prečo sa na kliniku sťahujú aj komplikované prípady zo zahraničia. V čom sa líši neurológia veterinárna od tej ľudskej a na čo si dať pozor pri rehabilitácii?

Čím sa na klinike Jaggy zaoberáte? Koľko máte pacientov a akých?

Ako referenčné pracovisko sa prevažne zaoberáme náročnejšími, špecializovanými vyšetreniami a zákrokmi, na ktoré nám pacientov posielajú naši kolegovia zo všeobecnej praxe. Neznamená to však, že by sme neošetrili pacientov nereferovaných "z ulice", ale aj tí nás najčastejšie vyhľadávajú kvôli komplikovanému ochoreniu svojho maznáčika. Najvýznamnejšou časťou našej práce je neurológia, interná medicína vrátane kardiológie, chirurgie a ortopédie a oftalmológie. Počty našich pacientov nie sú z povahy veci príliš vysoké, vykonávame totiž zákroky náročné na čas. Náš tím dvanástich veterinárov, podporovaný sestrami a recepčnými, je tak za deň schopný ošetriť približne 20 pacientov.

Aké sú výhody referenčnej kliniky?

Hlavnou výhodou je, že oproti iným pracoviskám nemáme príliš veľa pacientov, musíme si dovoliť dopriať každému prípadu toľko času, koľko je naozaj potrebné. Každý deň začíname vizitou, kde sa všetci špecialisti môžu zo svojho pohľadu vyjadriť k pacientom, ktorí sú na klinike hospitalizovaní. To zásadným spôsobom znižuje možnosť opomenutia, alebo iného, ako naozaj optimálneho postupu. Objem vedomostí v dnešnej veterinárnej medicíne nemôže nikto mať v jednej hlave, preto je spolupráca našich špecialistov zásadná pre liečbu. Väčšina vyšetrení a zákrokov prebieha v celkovej anestézii, preto je dôležitá aj podpora tímu anestéziológov. Na rozdiel od bežnej všeobecnej praxe, kde to nebýva personálne možné, u nás na referenčnej klinike má každý pacient svojho anesteziológa, ktorý ho s čo možno najmenšou ujmou vykonáva cez úskalia náročných, niekedy mnohohodinových výkonov. Súčasne sa stará aj o maximálnu úľavu od bolesti po absolvovaných chirurgických zákrokoch.

V práci nám pomáhajú predovšetkým moderné zobrazovacie technológie, ako magnetická rezonancia, počítačová tomografia (CT), niekoľko ultrasonografických prístrojov a samozrejme röntgenové a endoskopické pracovisko. Neurochirurgovia a oční chirurgovia majú k dispozícii všetku techniku, aby tak mohli uplatniť svoje rokmi praxe získané operačné zručnosti.

Hore sa môžete pozrieť na počítačovú tomografiu (CT) a dole na obrázku je zobrazený prístroj na magnetickú rezonanciu (MRI).

Akých pacientov najčastejšie zachraňujete a s čím im viete najlepšie pomôcť?

Časté sú pre nás najmä neurologické prípady, rôzne druhy ochrnutia, ktoré sú riešené chirurgicky, a sú denným chlebom našich neurológov, samozrejme spolu s pacientmi s poškodením mozgu. Chirurgiu mozgu poskytujeme ako jediné pracovisko v strednej Európe, takže získavame aj zahraničných pacientov. Ortopéd rieši prípady krívania a najrôznejšie úrazy a zlomeniny, poskytujeme tiež mini invazívne laparo/thorakoskopické zákroky, s využitím operačných endoskopov. Oftalmológovia bežne vykonávajú vnútroočné operácie, často liečbu šedého zákalu a využívajú aj špeciálny vnútroočný laser.

S akými neurologickými problémami za vami chodia pacienti najčastejšie?

Najčastejšie sú pacienti ochrnutí na zadné, alebo dokonca na všetky končatiny. Tí sú následne diagnostikovaní magnetickou rezonanciou a pokiaľ je príčinou pritlačenie miechy, napríklad medzistavcovou platničkou, sú bezodkladne operovaní. Potom nasleduje fyzioterapia a samozrejme rehabilitácia, vrátane využitia špeciálneho bazéna s pohyblivým pásom, ktorá im pomáha postaviť sa späť na nohy. Ďalšou veľkou skupinou sú pacienti so záchvatmi, alebo rôznymi inými príznakmi postihnutia mozgu.

Dá sa porovnať neurológia na veterine s tou ľudskou?

Určite dá, len sa musí zobrať do úvahy úplne odlišná anatómia. Poznatky, napríklad z ľudskej rehabilitácie, využívanej bez dostatočnej znalosti situácie môžu byť u zvierat niekedy aj značne škodlivé. Odstrašujúcim príkladom môže byť využívanie manipulatívnych techník niektorými samozvanými fyzioterapeutmi, ktorí nezriedka z nepochopenia ochorenia zhoršia stav pacienta. Najkrikľavejšia je pravdepodobne hlasno propagovaná Dornova metóda.

Riešite napríklad v lete trochu odlišné prípady, ako počas zvyšku roka?

V lete sa ľudia a teda aj ich psy viac stretávajú a socializujú, takže vzniká s tým súvisiacich viac úrazov, ako je napríklad pohryznutie. Je to však viac cítiť najmä vo všeobecnej praxi, kde sa ich rieši väčšina. Skladba referenčných pacientov sa zase až tak výrazne nemení. S otepľovaním počas leta sa k nám z juhu posúvajú niektoré kliešťami prenášané choroby, ako napríklad babezióza, ktoré si môžu vyžadovať náročnejšiu starostlivosť.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Hľadáte kliniku pre vášho maznáčika? Veterinárna klinika Jaggy je odborným pracoviskom, ktoré sa špecializuje na diagnostiku a liečbu zložitých ochorení psov a mačiek.

Ak chcete mať aktuálne informácie o zvieracích problémoch, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Najčastejšou príčinou porúch správania psov je chronický stres (nuda, zlé životné podmienky, atď ...), ale samozrejme môžu byť spôsobené aj medicínskym problémom, ktorý by sme sa mali snažiť vždy vylúčiť.

Medzi poruchy správania psov patrí napríklad agresivita, separačná úzkosť, porucha eliminačného správania (močenie a defekácia na nevhodných/neobvyklých miestach), značkovanie, abnormality v príjme potravy (požieranie abnormálnych vecí, hltanie či odmietanie potravy), stereotypné správanie (nepremenlivé a opakované správanie bez zjavnej funkcie), či kompulzívne správanie (nutkavé správanie - napríklad u zvierat uzavretých stále v rovnakom, nemennom prostredí).

Separačná úzkosť

Separačná anxieta je definovaná ako súbor nežiaducich prejavov v okamihu, keď je pes nechaný osamote. Rizikovými faktormi pre vznik úzkosti môže byť najčastejšie sťahovanie, zmeny denného režimu, alebo pobyty v hoteloch. Môže sa vyvinúť predovšetkým u psov, ktorí, keď boli šteňatá, neboli ani chvíľu nechávaní osamote – nikto ich postupne nenaučil na samotu. Ide pravdepodobne o pocit straty kontroly nad prostredím a z neho plynúci stres z osamelosti, ktorý pes vníma ako neštandardný.

Prejavovať sa môže hyperaktivitou alebo naopak zníženou aktivitou, štekaním či inou vokalizáciou, neobvyklým močením, deštruktívnym správaním a hlavne snahou akokoľvek upútať pozornosť.

Doporučuje sa, aby si pes začal postupne zvykať na samotu už od šteňaťa, prekonať so psom základný výcvik, ignorovať psa pred odchodom. Na záver ešte možno dodať, že už pred jeho samotným obstaraním by sme mali vziať do úvahy svoje časové možnosti a svoj životný štýl, plemeno a s ním súvisiaci temperament psíka.

Pripravené v spolupráci s MVDr. Máriou Kadeřávkovou

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom porúch správania psov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Dlhosrsté, krátkosrsté, dokonca aj úplne holé. Veľké aj malé, pretiahnuté, či „guličky“. S rôznymi uškami, čumáčikmi, aj očkami ... a hlavne vždy s inou povahou! Skrátka každá mačka je odlišná. Naučte sa rozpoznávať základné plemená mačiek.

Britská mačka

Ak hľadáte mačku, ktorá je vhodná na chov v domácom prostredí a má pokojnú povahu, najlepšou voľbou je britská krátkosrstá mačka. Je považovaná za najstaršie britské plemeno, ktoré pravdepodobne vzišlo priamo z anglických ulíc. „Britky“ majú guľatú hlavu, silnú postavu a veľmi hustú plyšovú srsť. Rastie pomerne pomaly a dospieva zhruba vo veku troch rokov. Mačky dosahujú hmotnosť až 5 kilogramov, kocúri majú niekedy dokonca až 7 kilogramov. Britská krátkosrstá mačka má až 300 rôznych farebných variantov – napríklad colorprint, chinchilla, tabby (známa „whiskas“ mačka), harlequin, a iné.

Sú ideálnym plemenom na chov v byte, pre svoju vyrovnanú a priateľskú povahu. Ide síce o nekomplikované plemeno, je však dôležité vytvoriť mačke rozmanité a rôznorodé prostredie s možnosťou škrabania, hrania, skrývania, či odpočívania. Keďže všetky mačky milujú šplhanie, najlepšou voľbou je škrabací strom, ktorý sa rozkladá nielen do strán, ale aj na poschodie.

Mainecoon (Mainská medvedíková mačka)

Mainecoon je mačacie plemeno pochádzajúce zo Severnej Ameriky, konkrétne zo štátu Maine. Je jedným z najobľúbenejších plemien na svete, a to hlavne vďaka jej robustnosti a hravosti. O jej pôvode existuje mnoho domnienok a jednou z nich je, že táto mačka je krížencom mačky a medvedíka čistotného – odtiaľ je jej názov. Svojím vzhľadom veľmi pripomína nórsku lesnú mačku. Priemerná váha plemena je 8-12 kilogramov. Mačky majú svalnaté telo a dlhé nohy. Labky sú veľké a okrúhle s chumáčikmi chlpov, ktoré môžu vyčnievať až 2 centimetre medzi prstami a nemali by sa strihať. Chvost je spravidla rovnako dlhý ako telo. Spolu s Nórskou lesnou, Ragdolla, a Birmou je Mainská medvedíková mačka jednou z najvhodnejších mačiek pre felinoterapiu. (Liečebná terapia s pomocou mačky).

Jedná sa o veľmi priateľské, spoločenské a maznavé zvieratá, ktoré vyžadujú veľa pozornosti. Veľmi často sa s vami budú „rozprávať“, vydržia mňaukať celý deň. Je možné ich chovať ako čisto domáce mačky, a preto sú vhodné aj pre zamestnané osoby. Sú to veľmi šikovní lovci, sú inteligentní, aportujú a majú radi vodu.

Siamská mačka

Siamská mačka patrí spolu s perzskou mačkou k jednému z najstarších a najznámejších plemien. Pôvodom táto mačka pochádza zo Siamu, čo je dnešné Thajsko. Predtým boli pôvodne chované na kráľovských dvoroch ako symbol vplyvu. Siamky sú „poloviční albíni“ a ich typické sfarbenie je označované za „seal-point“. Majú výnimočné modré oči a stredne veľké telo, ktoré je však veľmi pružné.

Sú označované ako psy medzi mačkami. Toto označenie vzniklo preto, že tento druh mačky je možné si čiastočne vycvičiť. Opäť sa jedná o veľmi spoločenské plemeno, ktoré má potrebu sa neustále prejavovať. Majú veľmi silné sociálne cítenie, a preto je veľmi vhodné chovať ju vo dvojici. Majú vrodenú vysokú inteligenciu a sú dobromyseľné. Milujú teplo, a preto ich najčastejšie nájdete odpočívať na kúrení, alebo na iných teplých miestach.

Perská mačka

Perzská mačka patrí medzi najobľúbenejšie plemeno vôbec. Hoci sú nazývané perzskými, nepochádzajú z Orientu. Pôvodní predkovia nám dnes známych perzských mačiek totiž pochádzajú z Ruska. Perzská mačka je stredne veľká až veľká a jej hmotnosť sa pohybuje medzi 6 až 7 kilogramami. Majú krátke, ale silné nohy a veľmi krátky nos, ktorý vyvoláva dojem, akoby sa mačička mračila. Ďalším typickým znakom je jej prekrásna dlhá srsť.

Toto plemeno v žiadnom prípade netúži po vonkajšom prostredí, a preto je vhodné do domácnosti. Jedná sa o mačku pokojnej povahy, ktorá nesmierne miluje maznanie a túlenie. Keďže perzské mačky majú naozaj dlhú srsť, je potrebné si pred zaobstaraním veľmi dobre premyslieť, či budeme mať dostatok času na starostlivosť o ňu. Taktiež je dôležité podávať jej pastu, alebo mačaciu trávu, ktorá zabráni vzniku takzvaných hairballov.

Ragdoll

Ragdoll alebo handrová bábika láka svojou nádhernou srsťou, nezvyklou farbou a krásnymi modrými očami. Je to relatívne veľmi mladé plemeno a jeho počiatky siahajú do 60. rokov 20. storočia. Prvou chovateľkou bola Anna Baker z Kalifornie. Ide o stredne veľké plemeno so širokým hrudníkom a svalnatým telom. Mačky vážia priemerne 6,5 kilogramu a kocúry dokonca až 9,5 kilogramu. Od špičky nosa až po špičku chvosta môžu dosiahnuť dĺžku až 1,20 metra. U plemena ragdoll existuje obrovské množstvo farebných variantov.

Sú považované za veľmi spoločenské zvieratá. Sú dobromyseľné, mierumilovné a ochotné sa učiť. Odporúča sa mať k tomuto plemenu ešte aspoň jedného ďalšieho mačacieho kamaráta či kamarátku.

Bengálska mačka

Bengálska mačka, alebo známa aj ako „tiger domáci“, je veľmi obľúbené mačacie plemeno, hlavne pre jeho aktivitu a divokú krv. Jedná sa o vyšľachtené plemeno, ktoré vzniklo skrížením mačky domácej s ázijskou mačkou. Počiatky šľachtenia siahajú do USA, do roku 1963, kedy Jean Mill (predtým známa ako Jean Sudgen) začala vykonávať prvé experimenty s krížením týchto dvoch mačiek. Bengálky sú pružné, atletické mačky, ktoré vážia až 7 kilogramov a na dĺžku mávajú bežne až 70 centimetrov. Majú veľmi silné telo, ktoré nesú dlhé a svalnaté nohy. Hlava je v porovnaní s telom pomerne dosť malá. Oči sú väčšinou zelenej, alebo aj modrej farby. Toto vyšľachtené plemeno má mnoho farebných variantov – napríklad oranžový, zlatý, tmavo žltý, alebo pieskový.

Bengálske mačky sú veľmi aktívne a temperamentné zvieratá. Sú považované za dôverčivé, pozorné, zvedavé, múdre, poslušné ale aj priateľské. Okrem maznania a bežného hrania sa odporúča práca s clickerom. Milujú vodu a samozrejme šplhanie. Kvôli ich častej dominancii nie je vhodné spolužitie s inými teritoriálnymi mačkami. Nemala by však zostávať sama – vhodnými spoločníkmi sú perzské alebo britské mačky.

Sphynx

Sphynx je nahá mačka bez srsti, ktorá je vhodná aj pre osoby, ktoré sú alergické na srsť. Na povrchu má až o 4 stupne vyššiu teplotu, než všetky ostatné mačky. Jej pôvod siaha do Kanady (konkrétne do štátu Ontário), kde vznikla náhodnou prírodnou mutáciou, kedy sa narodilo mačiatko bez srsti rodičom, ktorí ale srsť mali. Keďže ich prirodzený maz tela nemôže zachytávať srsť, musí sa aspoň 1x týždenne kúpať. Veľa jedia, a preto je nevyhnutné, aby mali zabezpečený stály prísun jedla. Ide o stredne veľkú mačku so svalnatým telom. Priemerne sa dožívajú okolo 15 rokov.

Mačky sa veľmi dobre znášajú s deťmi a sú hravé, inteligentné, prítulné a dôverčivé. Vyžadujú si neustálu pozornosť a sú závislé na človeku. Odporúča sa zaobstarať si k tomuto plemenu ďalšieho mačacieho, alebo psieho kamaráta, inak by mohli sphynx mačky začať prepadať stresu a poruchám správania.

Ruská modrá mačka

Ruská modrá mačka je jedno z najinteligentnejších mačacích plemien. Ich pôvod siaha do Ruska, konkrétne do prístavného mesta Archngelsk, ktoré sa nachádza na severe Ruska. Nie sú vhodné do hlučných rodín s deťmi, skôr sa odporúčajú pre bezdetné páry, alebo rodiny so staršími deťmi, ktoré sa veľmi často nesťahujú. Ide o stredne veľkú mačku, vážiacu medzi 3 až 5 kilogramami. Má krásne smaragdovo zelené oči. Akékoľvek iné sfarbenie, ako klasické modrošedé, je jednoducho nežiaduce.

Sú považované za mierne aktívne, plyšové mačky. Potrebujú dostatok aktivít, pretože milujú všetky výzvy a zábavu. Na usmernenie tohto typu mačky je vhodné používať clicker a mať dobre cielený výcvik. Odporúča sa chov v pároch, druhá mačka môže byť iného plemena, pretože ruská modrá mačka je veľmi priateľská a spoločenská.

Nórska lesná mačka

Nórska lesná mačka sa veľmi často zamieňa s Mainskou medvedíkovou mačkou. Najväčší rozdiel je však v tvare tváre, ktorý má nórska lesná mačka trojuholníkového tvaru. Jej pôvod siaha skutočne do Nórska, vďaka čomu má hustú a dlhú srsť. Predtým boli údajne spoločníkmi Vikingov. Vyvinula sa úplne prirodzeným výberom svojho prostredia a jedná sa o jedno z mála „prírodných“ plemien. Jej telo je silné, má huňatý chvost a dlhé nohy. Vodeodolná vrchná časť ich srsti je mierne mastná a ťažká. Sú skvele prispôsobené teplotám až do mínus 30 stupňov a aj proti silnému dažďu. Kocúri vážia až 8 kilogramov.

Majú nenáročnú povahu, sú hravé, atletické a veľmi vyrovnané, preto sa hodia do rodín s deťmi. Nemajú problém s ostatnými mačkami, malými zvieratami či psami. Vzhľadom k svojej sile výborne skáče a šplhá. Nie je vhodné ju chovať ako jedináčika. Ich srsť vyžaduje vyčesávanie, a to aspoň raz za týždeň.

Burmilla

Burmilla je jedným z posledných oficiálne uznaných krátkosrstých plemien. Pôvodný názov týchto mačiek bol barmská činčila. Plemeno bolo vyšľachtené roku 1981 vo Veľkej Británii, a to skrížením Perzskej činčily a Barmskej mačky. Základnou farbou srsti je striebristo biela. Mačka má krátku a hustú srsť s bohatou podsadou a táto srsť si vyžaduje pravidelné vyčesávanie. Jedným z jej hlavných znakov sú veľké, ďaleko od seba umiestnené zelené oči s modrým orámovaním. Telo je svalnaté, stredne veľké, s dlhšími zadnými nohami.

Jedná sa o mačky, ktoré sú vyrovnané a nie sú veľmi agresívne v spoločnosti iných mačiek. Sú inteligentné, hravé, aktívne, trpezlivé a zároveň aj veľmi prítulné. Táto mačka v mnohých ohľadoch pripomína psa a vytvára si veľmi úzky a blízky vzťah so svojim majiteľom. Je učenlivá a schopná sa bez problémov naučiť niektoré základné povely vrátane aportovania. Sú vhodné do rodín s malými deťmi.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom rôznych druhov mačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Trávite celé dni v práci a váš maznáčik je pri tom sám doma? A keď už si cez víkend môžete konečne pospať dlhšie, budí vás, pretože jedlo predsa dostáva o šiestej ráno a nevidí dôvod, prečo by to v sobotu a nedeľu malo byť inak? Okamžite to vyriešte. Zlepšite jemu aj sebe život šikovným pomocníkom, ktorý vášho chlpáča nakŕmi na minútu presne. Vďaka dávkovaču porcií bude mať váš pes v miske stále čerstvé granule a vďaka zabudovanej kamere sa kedykoľvek môžete pozrieť, čo práve robí.

Kŕmenie do zásoby

Súčasťou dávkovača Tesla Smart Pet Feeder Camera je aj veľká nádoba určená na granule, s celkovou kapacitou 4 litre. Podľa našich skúseností tak vašim maznáčikom krmivo vydrží dokonca aj niekoľko dní, pokiaľ teda nemáte doma celú svorku. Do nádoby môžete pripraviť akékoľvek granule, až do veľkosti 10 mm.

Maznáčikom naplánujete obed aj olovrant

Pustí sa váš chlpáč do granúl hneď, ako mu ich nasypete do misky? Aby ste mu ráno nemuseli pripravovať porciu na celý deň, môžete ju pohodlne rozdeliť, vďaka dávkovaču, na viac etáp. Prostredníctvom mobilnej aplikácie, ktorá je pre iOS aj Android dostupná v slovenčine, potom vzdialene naplánujete časy kŕmenia, a aj veľkosť porcií.

Dostatok energie aj počas výpadku prúdu

Vďaka záložnej batérii umiestnenej v základni krmítka, bude dávkovač fungovať aj v prípade výpadku prúdu, takže sa nemusíte báť, že by vaše zviera zostalo hladné. Batérie typu LR20(D) zvládnu poháňať dávkovač dokonca až niekoľko dní. A keď im dôjde šťava, nové zoženiete v bežnom hobbymarkete.

Chlpáča budete mať pod kontrolou

Rozumný dávkovač má v sebe zabudovanú HD kameru, prostredníctvom ktorej sa môžete kedykoľvek pozrieť, čo sa okolo krmiča deje. Video, nahrané vo vysokom rozlíšení, sledujete v pohodlnej aplikácii na vašom mobilnom telefóne. A vďaka zabudovanému reproduktoru môžete na psa, alebo mačku, dokonca aj hovoriť.

A ak chcete sebe, ale predovšetkým aj vašim maznáčikom, zlepšiť život ešte o trochu viac, kúpte si ešte:

• UV fontánu, ktorá vášmu maznáčikovi zaistí vždy dostatok čerstvej a čistej vody aj v čase, keď nie ste doma. Fontána funguje plne automaticky, ale pohodlne ju nastavíte aj na diaľku, prostredníctvom mobilnej aplikácie.
• Laserový lúč, ktorý vašej mačke zaistí zábavu, keď sa doma nemá s kým hrať. Laser ponúka tri rozdielne trajektórie a tri rozdielne režimy, ktoré poskytujú dostatočne veľkú variabilitu.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom moderných trendov u domácich miláčikov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Užiť si prázdniny so svojim psím parťákom, prečo nie. Len je potrebné pripraviť na cestu nielen seba, ale aj aj psa. Ako teda na to? S tými najlepšími tipmi na cestovanie so svojim štvornohým maznáčikom sa nám zveril cestovateľ Slávek Král, ktorý má precestovaných 84 krajín sveta, a z toho až 27 aj so svojou fenkou Corey.

Prvá a základná rada znie:

Spoznaj svojho psa

Vedieť, čo mu vadí a s čím je naopak v pohode, je základ. Keď už ste dobre zohraná dvojka, ešte sa oplatí mať na vedomí:

• že žiadny pes nemá rád horúce počasie, v tropickom počasí je potom nevyhnutne potrebné nosiť so sebou vodu pre oboch.že je oveľa lepšie vyraziť s ním do hôr ako k moru.
• že cez hranice niektorých štátov nie je povolené prevážať granule, pretože granule sú mäso a mäso sa prevážať nesmie. Ak je pes zvyknutý na svoje granule – môže to byť problém. Z toho dôvodu je dobré, aby bol pes pri kŕmení inými granulami v kľude. Barfovanie ide, ale bude to náročnejšie.
• že niektoré rasy psov nesmú vycestovať za hranice – týka sa to predovšetkým bojových plemien, takže preverte aj tento aspekt.
• že pre cestovanie so psom je nevhodná Ázia. Cestovať so psom je tu síce možné, ale je to oveľa náročnejšie.
• že pre cestovanie je určite lepšie mať so sebou psí pás ako očkovací preukaz. Ideálne je mať so sebou oboje.
• že niektoré krajiny vyžadujú serologické vyšetrenie psa, zariadenie a vybavenie tohto vyšetrenia trvá aj dlhšie ako mesiac.
• že lietanie je pre psa stresujúce. Vlak, auto, alebo ideálne karavan, je ďaleko lepší.
• že v Českej republike môže pes nastúpiť do vlaku, autobusu, MHD, taxíku, reštaurácie, obchodného centra, hotela, kempu, na pláž aj do národného parku. V zahraničí to tak ale nemusí byť. Toto je veľmi dôležité preveriť si pred cestou.
• že je vhodné prebrať cestovanie so svojim psom s veterinárom a kľudne sa poradiť aj na facebooku ... a potom si to aj tak urob po svojom! Ten pes to určite zvládne a bude to milovať!

Počas obdobia Covidu sa cestovanie, hlavne do zahraničia, veľmi skomplikovalo, ale aj u nás doma je čo objavovať. „Môžem vrelo odporučiť cestovanie po Českej republike. Počas posledného roku som s Corey prešiel jej veľkú časť. Momentálne organizujem spoločné psie výlety a stretnutia. Nájdete nás na facebooku v skupine: Cestovanie so psom – SirFogg,“ uzatvára cestovateľ Slávek Král.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom cestovania s domácimi miláčikmi, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Ako si užiť prázdniny spoločne so svojim psím parťákom? Pokojne aj na cestách! Psy väčšinou znášajú zmeny prostredia i cestovania lepšie ako mačky. Poskytnite im pri cestovaní zaslúžený komfort a bezpečie.

Pred plánovaním akejkoľvek cesty je rozumné zvážiť možnosti vášho parťáka. Mačky väčšinou neznášajú zmeny prostredia veľmi dobre. Nájdeme však medzi nimi aj výnimky.

Obľúbené hračky so sebou, prosím

Pri cestovaní potrebuje váš chlpáč viac pozornosti ako v domácom prostredí, pretože na cestách sa pre neho stávate jednou z mála istôt. Pre dlhšie dovolenky sa oplatí vziať psíkovi aj jeho pelech a samozrejme obľúbené hračky.

Ideálny čas na viac maškŕt!

Obdobie dovolenky rozhodne nie je vhodným časom na zmenu krmiva. Pridať ale naopak môžeme s maškrtami, pretože psy ocenia energiu získanú navyše, najmä pri dlhých túrach. Dôležitý je aj stály prístup k vode. Na tento účel nám výborne poslúžia cestovné fľaše, ktoré sú uspôsobené tak, aby sa z nich pes mohol aj napiť.

Bezpečnosť predovšetkým

Pri cestovaní autom sa oplatí myslieť na bezpečnosť. Pes, ktorý sa počas cesty voľne pohybuje po aute, môže byť nebezpečenstvom pre všetkých pasažierov. Pokiaľ sa vám nepáči predstava psa zyvretého vzadu v kufri, a oddeleného od ostatných cestujúcich pevnou sieťkou, alebo klietkou, zvoľte psí bezpečnostný pás. Ten zaručene ochráni ako psa, tak aj vás. Pokiaľ býva psovi počas cestovania autom nevoľno, nekŕmte ho príliš pred cestou a preberte s vašim veterinárom aj možnosti, ako upokojiť jeho žalúdok.

Myslite aj na to, že vaši chlpáči potrebujú prestávky na venčenie častejšie ako my ľudia.

Aby sa nikdy a nikde nestratil

Od 1. novembra 2019 platí na Slovensku povinnosť mať psa označeného mikročipom, ktorý v prípade straty uľahčí dohľadanie majiteľa. Dôležité je však, aby bol pes zaregistrovaný aj v Centrálnom registri spoločenských zvierat. Aj keď je pes očipovaný, odporúča sa pridať na obojok známku s adresou a aktuálnym telefónnym číslom vrátane slovenskej predvoľby (+421).

Cestovný pas a ďalšie povinnosti

• Identifikácia – pes musí byť označený mikročipom, ktorý spĺňa normy čítacích zariadení: ISO 11784 a ISO 11785.
• Očkovanie – je povinné proti besnote.
• Pas – vystavuje veterinár. Cena za vystavenie pasu pre zviera sa bežne pohybuje okolo 20 euro.

TIP: Rovnako, ako si pri balení na dovolenku odškrtávate svoj vlastný cestovný zoznam, urobte presne to isté aj s vybavením pre svojho maznáčika - znížite tým riziko, že na niečo zabudnete.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom cestovania s vašim maznáčikom, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Zdá sa vám, že sa váš psík viditeľne guľatí? Potom je najvyšší čas zdvihnúť ho z gauča a upraviť mu stravu. Lenže ako na to? Bude stačiť len zvýšený pohyb a prípadne koľko ho môžeme zaradiť do denného režimu?

Zhruba 30% psov trápi nadváha. Za tú potom môže vždy jedine majiteľ. Práve on jediný je aj ten, ktorý s tým môže niečo urobiť. V čom je vlastne problém? Zjednodušene povedané, psík prijíma viac energie, než jej vydáva. Tento nepomer je potrebné vyrovnať. Ďalšími faktormi, ktoré môžu hrať úlohu pri priberaní psa, sú jeho vek, plemeno, psychický stav, hormonálna nevyváženosť, choroby, životný štýl a genetické predispozície. Má váš pes priamo veterinárom diagnostikovanú chorobu? Potom odporúčame prebrať ideálny šport a aj stravu s veterinárom.

Ako spoznať, že by psík mal schudnúť?

Existuje niekoľko spôsobov, ako skontrolovať, či váš pes má, alebo nemá nadváhu. Ak už nemôžete nahmatať rebrá, tak je to celkom isté znamenie, že maškrtiek bolo príliš veľa. Pri zvyšujúcej sa váhe je potom možné sledovať postupne klesajúce brucho psa. Každé plemeno je však trochu iné, určite sa oplatí sledovať predpísanú váhu pre konkrétne plemeno vášho psa.

Ako schudnúť?

Je psík vyberavý a máte strach, že by sa ľahko neadaptoval na nové granule, ktoré sú menej kalorické? Potom mu skúste znížiť kŕmnu dávku asi o 20%. Maškrty môžete vynechať úplne. Ak ste však obaja zvyknutí na odmeny, siahnite po najmenej kalorickej variante. Skvelé môže byť napríklad sušené mäso, ktoré je pripravené v malých kúskoch. Ďalším dobrým tipom sú sušené pľúca od značky Vetamix. Najdôležitejší je však pravidelný pohyb, bez neho bude pes nielen priberať, ale bude aj znudený a nešťastný. Ideálne sú pravidelné dlhšie prechádzky. Doma zase môžete hravo zvládnuť aportovanie a spoločné hry. Skvelé môže byť napríklad preťahovanie.

Pokiaľ sa váš psík postupne prejedol až k obezite, určite bude najlepšie siahnuť po granuliach s označením Light, teda po menej kalorických granuliach. Ale aj pri tomto type krmiva je však nutné dodržiavať určenú predpísanú dávku. Tú nájdete uvedenú na každom balení, prípadne si nechajte poradiť od personálu v našich predajniach.

Extrémy radšej vynecháme

Pravidelný pohyb je skvelý, ale nútiť vášho „gaučiaka“ k náročným bežeckým výkonom a namáhavým dlhým aktivitám nie je dobrý nápad. Pes s nadváhou má problémy s pohybom, predovšetkým kvôli zaťaženiu jeho kĺbov, ale aj orgánov. S postupným chudnutím môžete náročnosť pohybu postupne adekvátne zvyšovať, ale nikdy psa nepreťažujte.

Pozor tiež na nepravidelné výkyvy pri fyzickej aktivite. Keď napríklad pravidelne každý víkend uťaháte svojho psa „k smrti“ na horskej túre a potom s ním v týždni idete len na krátku prechádzku, nerobí mu to veľmi dobre. Rovnako tak, ak jediná aktivita, ktorú psík s nami vonku robí, je aportovanie, tak ho zaťažujeme nerovnomerne a jednostranne.

Rozhodli ste sa venčiť, keď idete na bicykli? Potom je na to potrebné mať dlhé vodítko. Psy, ktorí sú nútení bežať natesno vedľa bicykla, musia neustále nielen bežať, ale súčasne sa vyhýbať bicyklu, čo rozhodne nie je zdravá aktivita, ktorú si pre svojho maznáčika môžete priať.

Ak sa vám stane, že to preženiete s fyzickou aktivitou a váš psík sa zrazu odmieta zdvihnúť z pelechu, doprajte mu zaslúžený odpočinok a suché teplo.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom psieho chudnutia, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Niektorí psy milujú sneh, ale iným – najmä tým s hustejšou a dlhšou srsťou – spôsobuje veľké problémy. Áno, hovoríme o obyčajných snehových guliach, ktoré sa tvoria na kožuchu vášho miláčika, a ktoré mu môžu spôsobiť aj vážne zdravotné problémy. Ako sa ich zbaviť a na čo si pri tom treba dávať pozor, vám poradí veterinárka Mária Kadeřávková.

Je medzi ohrozenými plemenami aj váš pes?

Snehové gule trápia predovšetkým plemená s jemnou polodlhou, alebo dlho srsťou (typický príklad je kokeršpaniel). Najčastejšie ich môžeme nájsť okolo papule, na hrudníku a v okolí uší. Veľké snehové gule môžu spôsobovať problémy aj v oblasti podpazušia, či iných častí tela, kde dochádza k treniu, rovnako ako v oblasti uší, kde s ohľadom na jemnú kožu môžu psíkovi spôsobiť omrzliny. A čo sa týka jeho labiek, na tie tiež treba dávať pozor: lebo sneh, drobné kryštály ale aj zmrazky môžu poškodzovať kožu, predovšetkým v medziprstí.

Prevencia je základ

Jednou z variant riešenia je ostrihať psovi dlhú srsť (predovšetkým na labkách), čím znížite riziko tvorby snehových gulí. U niektorých plemien sa priamo odporúča použiť oblečenie a/alebo topánky pre psov. Vždy však musíme zvážiť aj skutočnosť, či je dané oblečenie vhodné práve pre nášho psa – napríklad taký malamut, alebo bernský salašnícky pes väčšinou nič také nepotrebujú. Pri výbere materiálu samozrejme siahnite po takom, ktorý predovšetkým nenasiakne vodou (mokré oblečenie totiž chladí). Odporúčam starostlivo vyberať topánky nielen podľa veľkosti labiek, ale hlavne nestaviť na domácu samovýrobu – také obyčajné, podomácky vyrobené, topánky totiž veľmi často spôsobujú psíkom odreniny, zlomeniny pazúrikov, alebo rôzne iné ťažkosti.

Ako sa zbaviť snehových gulí, ak už vznikli

Najjednoduchšie je snehovú guľu mechanicky rozbiť (pokojne aj hneď počas prechádzky), následne psíka doma umyť / rozpustiť sneh vo vlažnej vode a labky poriadne vysušiť. Potom je vhodné použiť aj rôzne špeciálne prípravky na ošetrenie labiek. Rozhodne neodporúčam nechať psa olizovať si sneh na labkách! Dôvodom je, že hlavne v mestách sa v dnešnej dobe sneh často solí, a posypová soľ môže byť pre psíka toxická už v relatívne malých dávkach (nehľadiac na to, že samotný sneh a ľad môžu spôsobiť tráviace ťažkosti vášho psíka).

Teraz už máte informácie, a viete všetko, čo treba robiť, keď sa nabudúce vydáte so svojim psíkom na prechádzku v snehu. Prajeme vám príjemné zimné venčenie! A samozrejme nezabudnite na obľúbené maškrty.

Ak chcete mať a ktuálne informácie ohľadom snehových gulí, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.