Blog, Strana 5

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Pripravte sa na nich! Blchy, kliešte, švoly aj komáre. Nenechajte sa prekvapiť. Čítajte, ako sa treba ubrániť proti vonkajším parazitom!

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Otravujú vášho chlpáča, prenášajú choroby, a dokonca aj ďalšie parazity. S otepľovaním podnebia navyše získavajú na odolnosti. Nespoliehajte sa preto na babské rady ani na mráz a zaistite im, aj sebe, spoľahlivú ochranu. Prevedieme vás!

Kliešte

Nenápadne malé na začiatku, po pár dňoch zväčšia svoju veľkosť až 200x. Keď sa kliešť prichytí kusadlami, nie je iná cesta ako ho opatrne vykrútiť proti smeru hodinových ručičiek, alebo vytrhnúť špeciálnou pinzetou. Aj pri skorom nájdení ale hrozí nakazenie chorobami ako lymská borelióza, babezióza alebo ehrlichióza. Preto radšej predchádzajte zahryznutiu kliešťa aplikáciou antiparazitík s repelentným účinkom, napríklad Foresto alebo iba pre psy Advantix.

Blchy

Malí skákaví chrobáčikovia so sebou neprinášajú len nepríjemné svrbenie, ale hlavne celý rad chorôb vrátane možnosti prenosu pásomnice a dodatočné riziko zamorenia celej domácnosti. Okrem rýchleho rozmnožovania vie táto potvorka zotrvať až rok v štádiu kukly a potom sa vyliahnuť v dobe zdanlivého pokoja. Preto je potrebné na ich likvidáciu ošetriť okrem chlpáča aj jeho pelech a všetky miesta, kde sa často pohybuje. Na chlpáčov a aj ich pelechy je možné použiť napríklad Arpalit, Frontline alebo Fypryst.

Švoly

Nenápadné, žltkasté švoly krv nesajú, ale živia sa odlupujúcou sa kožou. Zvieratá okrem nepríjemného svrbenia ohrozujú aj prenosom pásomnice. Pri napadnutí švolami preto spolu s vonkajším postrekom podávajte tiež odčervovacie tablety (dostupné u veterinára).

Komári, vši, zákožky, dravčíky…

Existuje ešte celý rad viac či menej známych vonkajších parazitov, ktorí vašim miláčikom môžu spôsobovať nepríjemné lysinky a kožné choroby. U všetkých ale platí, že prevencia a čistota dokážu toto riziko znížiť na minimum.

Nezabudnite si pri výbere antiparazitík overiť, či sa hodia pre vaše zviera - niektoré sú vhodné iba pre psov, iné zase pre mačky, iné nesmú prísť do kontaktu s mláďatami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Canisterapia je laicky povedané "liečba psom". Ako takáto liečba vyzerá? Kde všade psíkovia pomáhajú? Aké vlastnosti by mal mať canisterapeutický pes?

Pokiaľ chcete tento pojem popísať odborne, potom sa jedná o metódu pozitívneho psychosociálneho a fyziorehabilitačného pôsobenia na potrebné osoby, prostredníctvom špeciálne vedeného a cvičeného psa.

Kde psíkovia pomáhajú

Pes a človek tvoria pri canisterapii „liečebný tím“, ktorý pomáha tam, kde je to potrebné. Sú to napr. nemocnice, detské domovy, domovy pre seniorov a pod. Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu. Človek sa zrazu v prítomnosti psa necíti taký sám. Vďaka psíkom „padajú bariéry“ – nehovoriaci klienti sa rozhovoria, ležiaci klienti sa pohnú, pohladia psa, psík ich poteší a rozosmeje. Nie nadarmo sa hovorí, že úsmev lieči.

Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu.

Malý aj veľký pes, pomáhajú obaja

Na canisterapiu sa využívajú rôzne plemená, psy s preukazom pôvodu, ale aj bez neho. Záleží na tom, na akých klientov je canisterapia zameraná. U seniorov sa lepšie osvedčili veľké psy. Pre niektorých klientov je ľahšie hladkať (prípadne aj česať) väčšieho psa. Pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku, alebo aj keď je klient na barlách. Na prechádzke sa klienti radi držia psa (pes ich motivuje k chôdzi), hádžu mu loptičku atď.

Naopak pre ležiacich klientov je vhodnejší malý pes, ktorý sa stočí vedľa klienta na posteli. Malý pes pochopiteľne nezaberie na lôžku toľko miesta. V prípade, že sa o klienta viac oprie, nie je taký ťažký ako veľký pes. Ďalšou výhodou malého psa je, že je lepšie manipulovateľný (na lôžko ho môžeme ľahko vysadiť a naopak), tým sa eliminuje ohrozenie ležiaceho pacienta, ku ktorému by mohlo dôjsť váhou psa alebo jeho pazúrikmi.

Veľký pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku.

Pes pre canisterapiu

Pes, canisterapeut, by mal mať vyrovnanú, ideálne flegmatickú povahu, mal by byť priateľský k ľuďom, komunikatívny, ale zároveň pozorný, opatrný a dobre manipulovateľný. V žiadnom prípade by nemal byť bojazlivý, ľakavý a už vôbec nie agresívny.

Človek pre canisterapiu

Človek, canisasistent, by mal mať záujem o zloženie skúšky pre praktický výkon canisterapie - bez ktorej nemožno vykonávať canisterapiu. Svojho psa musí už od šteňaťa poriadne socializovať a cvičiť, pretože na výkon canisterapie je potrebné mať spoľahlivo zvládnutú základnú poslušnosť. K dôležitým vlastnostiam canisasistenta patrí empatia, priateľský prístup a trpezlivosť. V neposlednom rade by tiež mal mať aspoň základné povedomie o fyzioterapii a za každých okolností sa snažiť o maximálne profesionálny prístup k pacientovi.

Terapia pre telo aj dušu

Všetky druhy canisterapie sú pre klientov veľmi významné. Či už je to relaxácia, polohovanie, alebo len motivácia človeka ísť svoju cestu životom. Canisterapeutický tím znamená dosť často pre klienta „rodinnú návštevu“, ktorú prežíva rovnako emotívne ako návštevu svojej vlastnej rodiny. Canisterapia býva ďalej využívaná aj ako pomocná forma ďalších terapií. Okrem spolupráce s psychológom pracujú canisterapeutické tímy aj s logopédom, pedagógom alebo fyzioterapeutom.

U autistických klientov môže pes (pri dlhodobom pôsobení) plniť rolu prostredníka medzi ich svetom a okolím. Je možné si teda s klientmi a lekármi stanoviť „liečebný plán“ a dôjsť tak prostredníctvom canisterapie k cieľu liečby.

Canisterapia rozvíja u klientov jemnú aj hrubú motoriku, pomáha k rozvoju verbálnej aj nonverbálnej komunikácie, ďalej pomáha pri nácviku pamäte i koncentrácie, rozvíja citovú zložku, sociálne cítenie a učí človeka byť tak povediac „v pohode“.

Najčastejšími klientmi pre canisterapiu sú ľudia s telesným postihnutím, s mentálnym postihnutím, klienti s rehabilitáciou či inak chorí. Canisterapia je tu aj pre klientov, ktorí trpia depresiou alebo inými psychickými poruchami. A nesmieme zabudnúť na deti a ľudí, ktorí sa len cítia byť opustení. Canisterapia tak teda môže byť ako individuálna, tak aj kolektívna záležitosť.

Canisterapia je poslanie, ktoré canisasistent a aj jeho partner konajú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Canisterapie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Potravinová alergia a intolerancia sa nevyhýba ani našim zvieracím miláčikom. V tomto článku sa pozrieme na potravinové alergie a intolerancie, ktoré trápia mnoho psov a mačiek.

Čo je to potravinová alergia a čo intolerancia?

Dôležité je rozoznať alergiu a intoleranciu:

Alergia – alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na podnet. Napríklad reakcia na kuraciu bielkovinu. Býva sprevádzaná svrbením, začervenaním, zápalom kože atď.

Intolerancia – dôjde k reakcii organizmu bez imunologického podkladu. Teda napríklad intolerancia laktózy je, keď telo jednoducho nedokáže spracovať daný podnet.

Všeobecne možno tieto dve reakcie označiť ako reakciu organizmu na určitý podnet.

Ako rozpoznať alergiu/intoleranciu?

Väčšinou sa tieto reakcie prejavujú hneď, alebo do pár hodín po stretnutí s alergénom. Medzi hlavné symptómy patrí hnačka, zvracanie, začervenanie kože a zvýšená svrbivosť. Zviera si vyhrýza medziprstie na labkách, môžeme pozorovať aj časté a opakujúce sa zápaly uší, zhoršenú kvalitu kože a srsti, lupiny a nadmernú plynatosť. Najčastejšie sa stretávame práve s reakciou na nejakú zložku v krmive. Bežné sú ale napríklad aj reakcie na trávy, peľ alebo blšie uhryznutie. Potravinová alergia je väčšinou reakciou na určitú bielkovinu ako je kuracie, jahňacie, hovädzie a iné mäso. Ak pes, alebo mačka trpia niektorým z týchto príznakov, je potrebné navštíviť veterinára a prebrať možnosť alergie. Väčšinou sa táto problematika rieši elegantne, a to diétou bez reakčnej bielkoviny. Najčastejšie býva zviera alergické na kuraciu bielkovinu. Na glutén, teda obilniny, mávajú častejšie intoleranciu. Tieto problémy je možné pomerne jednoducho diagnostikovať.

Ako diagnostikovať alergiu?

Máme dve možnosti: eliminačná diéta, alebo laboratórne testy. Eliminačná diéta znamená, že zvieraťu podávame stravu iba s jedným druhom bielkoviny – napríklad lososa. Keď máme psa alebo mačku na diéte, nesmieme podávať iný druh bielkoviny, než máme v krmive. Ak podáme inú bielkovinu, než ktorú momentálne máme, môžeme tým narušiť diétu a potom nevieme zistiť, či reakciu vyvolali granule, alebo nejaká tá maškrta či konzerva.

Pokiaľ podáme konzervu, kde je v zložení napísané "mäso a vedľajšie živočíšne produkty", nemožno povedať, čo sa v konzerve konkrétne nachádza (väčšinou je to kura). V tomto prípade neodporúčame podávať konzervy s týmto zložením. Ak pre zviera z nejakého dôvodu potrebujeme nejaké tie maškrty, mali by sme opäť voliť také, v ktorej je rovnaká bielkovina ako v granuliach. Na to sa skvele hodia maškrty od Huhubamboo, kde sa jedná o čisté druhy mäsa.

Ako druhú možnosť je možné využiť laboratórne testy. Veľa veterinárov tento variant podporuje, ale tiež aj odsudzuje. Diagnostika sa vykonáva pomocou séra z krvi pacienta a odosiela sa na testy, kde podľa reakcie s alergénom dokážu povedať, na čo presne má vaše zviera alergiu. V oboch prípadoch odporúčame nepúšťať sa do samoliečby a navštíviť veterinárneho lekára.

Mám alergické zviera, čo s tým?

Našťastie dnes máme na trhu mnoho druhov krmív, ktorými je možné alergiu riešiť. Môžeme využiť buď BARF (surovú stravu), alebo granule. Dôležité je pozorne čítať zloženie výrobkov, aby sme sa vyvarovali kontaktu s alergénom.

Na zmiernenie kožných príznakov alergie môžeme použiť šampón Tropiclean, ktorý upokojuje pokožku. U prudkých alergií sa reakcia môže riešiť podaním steroidných prípravkov na zmiernenie reakcie, avšak dlhodobé podávanie steroidných prípravkov pomerne dosť zaťažuje pečeň. U ostatných alergií sa môžeme stretnúť aj s vakcínou, ktorá je podobná ako očkovanie (nazýva sa imunoterapia). Pacientovi sa v rôznych dávkach a intervaloch vstrekujú malé dávky alergénu, aby si telo voči nemu vytvorilo toleranciu a prestalo tak naň reagovať. Imunoterapia je však beh na dlhú trať, ale môžeme sa tak úplne zbaviť aplikácie steroidných prípravkov.

Dnes už máme pomerne široké možnosti, ako nášho miláčika kŕmiť, aj keď má nejaké obmedzenia. Pokiaľ teda máte maznáčika s potravinovou alergiou či intoleranciou, nie je sa čoho báť, riešenie sa dá nájsť vždy.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom potravinových alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Stres dokáže narobiť problémy aj u zvierat. Je to stav, kedy je organizmus vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom), telo sa snaží zareagovať a „prežiť“, zachovať stabilitu organizmu. Môže byť ako fyzický, tak aj psychický.

Nie je stres ako stres

Fyzickým stresom rozumieme rôzne mimoriadne pôsobenie na telo ako napr. nadmerná fyzická záťaž, prehriatie organizmu (v letných mesiacoch je to častý problém predovšetkým u psíkov), trauma, a tak podobne. Telo na tieto zmeny reaguje. Pokiaľ sa jedná o krátkodobý podnet, tak potom stresová reakcia rýchlo odznieva. V prípade, že stresová situácia má dlhodobejší charakter, tak sa telo spočiatku snaží situácii prispôsobiť, ale postupne dochádza k jeho vyčerpaniu.

Psychický stres, na ktorý sa zameriame predovšetkým, môže vyvolať akákoľvek zmena – zmena chovateľa, nový člen domácnosti, zmena režimu, polohy pelechu, alebo dokonca aj zmena stravy.

Ako predchádzať stresu?

Vzhľadom k súčasnej dobe, keď je časté sťahovanie, máme viac zvierat v mestách, kde je veľa hluku, zhonu... je určite vhodné zviera postupne privykať na mierne stresové situácie. Postupne ho navykať na hluk, prepravu, ale napríklad aj na návštevu veterinára, aj našu neprítomnosť…

Paradox nazývaný Covid

Covidové obdobie zasiahlo do našich životov zásadným spôsobom, ale väčšina našich miláčikov, maznáčikov sa mala paradoxne lepšie. Veľa majiteľov bolo doma a vďaka tomu mali čas viac sa venovať zvieraťu, chodiť s ním na prechádzky, do prírody. Dokonca tu bol aj výrazný nárast dopytu po šteniatkach a pravdepodobne aj ďalších domácich zvieratách. Ale s uvoľňovaním covidových opatrení a návratom do zamestnania sa môže zviera, predovšetkým to, ktoré bolo zvyknuté na každodennú prítomnosť svojho pána, dostať do nepríjemného psychického vypätia.

Kedy je potrebné spozornieť a na čo dávať pozor u maznáčika

Prejavy stresu môžu byť rôzne. Od miernych zmien správania (schovávania sa, zmena v príjme potravy - či už hltavé jedenie alebo zníženie množstva stravy), až po agresivitu, sebadeštrukciu alebo ťažkosti vedúce k zdravotným komplikáciám.

U mačiek je jednou z najčastejších zdravotných komplikácií riešených u veterinárov sterilný zápal močového mechúra. Hlavnou príčinou tohto zápalu je stres. Jeho prejavom je časté a bolestivé močenie, často na neobvyklých miestach. Predovšetkým u kocúrov potom môže dôjsť až k upchatiu močových ciest a k vzniku životu ohrozujúcej situácie, ktorú treba riešiť urgentne.

Majiteľ by sa určite mal snažiť odhaliť mierne známky stresu včas a snažiť sa predísť tak závažnejším ťažkostiam. Prípadná ponuka rád a pomoci je možná ako u zvieracích psychológov, tak u veterinárov zameriavajúcich sa na správanie či poruchy správania zvierat.

Inteligentné a na stres citlivé papagáje

Papagáje sú jedným z najvýraznejších druhov, ktoré sú citlivé na stres. Tieto exotické a inteligentné zvieratá nie sú úplne dobre prispôsobené na "domáci život". Z ich prirodzenosti sú veľmi ľahko vystresovateľní, predovšetkým s ohľadom na zmeny prostredia, alebo manipuláciu. Značný stres u nich, vzhľadom na ich inteligenciu, môže ale vyvolať aj nuda.

Iste by sme si pred zaobstaraním akéhokoľvek domáceho zvieraťa mali premyslieť, či sme schopní zviera nielen nakŕmiť a uspokojiť jeho základné potreby, ale aj mu pripraviť vhodné prostredie, zaistiť veterinárnu starostlivosť a venovať dostatok času.

Prajeme vám aj vašim maznáčikom čo najmenej stresu!

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom stresu u zvierat, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Štúdie preukazujú, že chov domácich maznáčikov je pre starších ľudí prínosom, necítia sa osamelí, majú svoju dennú rutinu starostlivosti o domáce zviera, ktorú musia splniť. Tá ich udržuje v kondícii. Hodnota zvieracej lásky je pritom nevyčísliteľná. Takto vidí situáciu veterinárka Zuzana Dominiková z veterinárnej kliniky Jaggi.

Ako pri výbere každého domáceho maznáčika, mal by potenciálny obdarovaný o svojom dare dopredu vedieť a mal by s ním súhlasiť. To isté platí aj pre prípadných ostatných členov domácnosti. Pri výbere maznáčika pre seniora pritom musíme zvážiť viac faktorov:

1. ako prvý vždy bude, aby sa o zviera mal kto postarať, ak už senior nebude môcť (či už krátkodobo alebo trvalo)?
2. je senior schopný chodiť na každodenné prechádzky?
3. stojí len o spoločnosť v domácnosti alebo aj o spoločníka na kŕmenie a na maznanie sa?
4. budeme prípadne schopní pomôcť aj finančne napr. v prípade ochorenia?

Pokiaľ máme jasno, že senior súhlasí s kúpou domáceho maznáčika a máme ujasnené tieto otázky, môžeme začať vyberať.

Pre vitálnych seniorov je najvhodnejší menší, krátkosrstý psík, pokojne aj starší, z útulku, kde nám určite radi odporučia toho najlepšieho parťáka (ktorý je primerane aktívny, nie je agresívny, je vďačný za celodennú prítomnosť svojho pána doma a v mnohých prípadoch je napr. aj kastrovaný, odpadá nám teda jedna starosť). Nikdy nevyberáme psa podľa našich preferencií. Nie je nič horšie ako starenka vážiaca päťdesiat kíl, ktorá sa musí sama namáhať  s ročným štyridsať kilovým mláďaťom labradorského retrievera, ktorý ju zvalí na zem pri každej príležitosti. Samozrejme aj medzi seniormi existujú výnimky a mnohí z nich majú celoživotné skúsenosti s chovom veľkých plemien psov.

Pokiaľ je senior menej pohyblivý, je najvhodnejším domácim miláčikom krátkosrstá domáca mačička, ktorú je potrebné iba kŕmiť, maznať sa s ňou a raz za čas jej vyčistiť záchod (podľa zvoleného typu toalety a podstielky). Mačka sa nemusí venčiť, nie je tak náročná na kŕmenie a je prítulná tak akurát. Vzhľadom na dlhovekosť mačičiek by som opäť pokojne volila staršie, pokojnejšie zviera z útulku.

Ak je aj táto starostlivosť o mačičku pre seniora nepredstaviteľná, môžeme zvoliť napr. niektoré drobné cicavce (králiky, morčatá, škrečky), vyžadujú iba kŕmenie a raz za týždeň až 14 dní kompletné vyčistenie klietky. Sú to výborní spoločníci do domácnosti, ale väčšinou nie sú veľmi vhodní na maznanie.

Z terárijných zvierat sú odporučiteľné nenáročné zvieratá ako strašilky a pakobylky, prípadne mäsožravé kudlanky. Chov ostatných terárijných zvierat vhodných pre začiatočníkov si vyžaduje minimálne spočiatku určitú osobnú iniciatívu, treba si teda naštudovať vhodnú výživu a požadované životné podmienky, aby sme zvieratám neubližovali.

Pozor na choroby

Čo sa týka chorôb, neexistujú choroby, ktoré by seniori mohli preniesť na zvieratá. Naopak, ale sú také choroby, ktoré môžu zvieratá preniesť na ľudí. Pri obstaraní zvieraťa z útulku by malo byť zviera vždy vyšetrené veterinárom, malo by byť odčervené, ošetrené proti vonkajším parazitom (aj pokiaľ bude iba doma) a v ideálnom prípade by mala byť vyšetrená krv a moč ako súčasť preventívneho skríningu. Tu sa bavíme o psoch a mačkách, u drobných cicavcov to samozrejme neplatí, tam by som len dbala o starostlivosť o vonkajšie a vnútorné parazity.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vhodných psích spoločníkov pre seniorov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Grilovanie a jedlo vonku často láka aj nepozvaných hostí. Čo je však potrebné urobiť, keď bol náš pes alebo mačka bodnutý?

Lovec, ktorý nevyhrá

U psov a mačiek sa nezaprie lovecký inštinkt, preto často pozorujeme, že lovia muchy, komáre, včely, osy alebo sršne. Väčšinou táto hra končí bez zranení, niekedy ale môže dôjsť k bodnutiu. Včely majú na žihadle maličké vrúbky, kvôli ktorým sa žihadlo v pokožke zasekne a zostane na mieste. Včela za toto bodnutie doplatí životom. Naopak osa žiadne vrúbky nemá. Oproti včele je však jej bodnutie bolestivejšie a navyše môže v prípade, že si pripadá ohrozená, bodať opakovane. Pokiaľ zistíme, že došlo k zraneniu nášho zvieraťa, mali by sme zistiť, v akej oblasti sa zranenie nachádza.

Chladiť!

Ak je zviera bodnuté do labky, brucha, alebo chrbta, nemusíme sa príliš obávať. Prevažná väčšina psov aj mačiek nemá prehnanú alergickú reakciu a stačí tak žihadlo vytiahnuť, napríklad pomocou nechtu a postihnuté miesto schladiť napríklad pomocou namočeného uteráka, približne na 20 minút.

Rýchlo k veterinárovi!

Väčší problém nastáva v prípade bodnutia do hlavy, ňufáku, krku či dokonca do jazyka. Tu sa jedná o veľmi rizikové oblasti, kedy môže dôjsť k opuchu dýchacích ciest a následným problémom s dýchaním. Pokiaľ dôjde k viacpočetným bodnutiam alebo k bodnutiu v oblasti hlavy a krku, mali by sme bezodkladne kontaktovať veterinára a vydať sa za ním. Alergickú reakciu väčšinou veľmi rýchlo vyriešia injekcie antihistaminík alebo kortikoidov. Keď sa stretneme s bodnutím v menej rizikovej oblasti, ako sú napríklad labky, mali by sme zviera počas nasledujúcich hodín dobre sledovať.

Môže dôjsť k alergickej reakcii alebo dokonca k anafylaktickému šoku. Pokiaľ pozorujeme zvýšené slinenie, zvracanie, zlé dýchanie či dezorientáciu, kontaktujeme veterinára a ihneď ho navštívime. V týchto prípadoch sa jedná o život ohrozujúci stav a dôležité môžu byť aj minúty. Ako prvú pomoc môžeme použiť aj antihistaminiká určené pre ľudí, napríklad Zodac či Zyrtec, o ich použití sa ale najskôr musíme poradiť s veterinárom.

Alergická reakcia nemusí nastať iba po osom, alebo včelom bodnutí, reakciu možno pozorovať aj po bodnutí iným hmyzom. Postup pri reakcii je rovnaký, postihnuté miesto chladíme a pokiaľ nastanú komplikácie, bezodkladne navštívime veterinárneho lekára.

Teraz už vieme, ako sa postarať o zviera, ktoré bodol nejaký hmyz. Zachováme pokoj a poskytneme nášmu miláčikovi prvú pomoc. Všetkým našim čitateľom prajem, aby nemuseli čeliť závažnej reakcii alebo anafylaktickému šoku. Každopádne je lepšie byť vždy pripravený.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje veľké množstvo zvieracích chorôb, u ktorých je možný prenos aj na človeka – tieto choroby sa nazývajú zoonózy. Tie najčastejšie si predstavíme v tomto článku.

Toxoplazmóza

Toto ochorenie spôsobuje prvok Toxoplasma gondii a vo väčšine prípadov prebieha u zdravých ľudí bez zjavných príznakov. Nebezpečné je však pre ženy v prvom a druhom trimestri gravidity, pre pacientov po transplantácii alebo u pacientov s HIV. K nakazeniu najčastejšie dochádza po konzumácii oocýst (vývojové štádium jednobunkových organizmov), ktoré sa nachádzajú v truse mačiek, alebo v infikovanom mäse. Ako ďalší zdroj oocýst je tiež neumývaná zelenina a ovocie, nedostatočne tepelne upravené mäso a to najčastejšie bravčové, ovčie alebo kozie mäso. U niektorých ľudí toto ochorenie prebieha bez príznakov. Môžeme pozorovať bolesti hlavy, únavu aj zväčšené lymfatické uzliny. U žien, ktoré sú gravidné, môže tento parazit spôsobiť aj poškodenie plodu. Jedinou prevenciou je dostatočná hygiena, umývanie zeleniny a ovocia a dostatočne tepelne upravené mäso.

Leptospiróza

Jedná sa o bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje ako zvieratá, tak aj ľudí a spôsobuje ich baktéria Leptospira. Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu, alebo aj potravu a tak sa môže nakaziť aj človek. Ďalej sa môžeme nakaziť, keď nás nakazené zviera poškriabe. Hlavnými prenášačmi tejto choroby sú hlodavce – presnejšie potkany. Najskôr sa táto choroba nemusí vôbec nijako prejaviť, ak neskôr prepukne naplno, pozorujeme vysokú horúčku, zimnicu, bolesti brucha, nevoľnosť. Táto fáza ochorenia väčšinou prebieha 3 – 5 dní a príznaky vymiznú. Choroba môže, ale nemusí pokračovať druhou fázou a tá sa prejavuje pôvodnými príznakmi spolu s bolesťou na hrudi a dokonca aj poruchou funkcie pečene a obličiek. U psov záleží na forme choroby. Pokiaľ sa stretneme s prudkou formou, pozorujeme kolaps, poruchy zrážania krvi a následný rýchly úhyn zvieraťa. U akútnej formy sa stretávame s nechutenstvom, apatiou aj zvracaním. U väčšiny psov sa tiež rozvíja zlyhanie obličiek, bolestivé brucho, trpia trasom a ďalšími príznakmi. Existuje aj chronická forma leptospirózy a tá sa prejavuje zápalmi spojiviek, chronickým zápalom pečene či obličiek. U psov sa toto ochorenie dá liečiť aj antibiotikami, dôležitá je však aj včasná hospitalizácia a liečba zlyhania pečene a obličiek. Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch. V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín. U psov je prevenciou očkovanie.

Choroba z mačacieho škrabnutia

Túto chorobu spôsobuje baktéria Bartonella henselae. Ako už názov napovedá, prenáša sa zranením, ktoré spôsobí infikovaná mačka. Mačka je prenášačom a k jej nakazeniu dochádza cez trus, ktorý do srsti mačky vylučujú blchy. Ďalej ho prenášajú aj kliešte. Medzi príznaky sa radí únava, bolesti hlavy, malátnosť, nechutenstvo, bolesť v chrbte alebo aj horúčka. Účinnou prevenciou je používanie antiparazitných prípravkov u psov aj mačiek. Pokiaľ vás poškriabe cudzia mačka, je na mieste ranu starostlivo umyť a vydezinfikovať.

Besnota

Ďalším a asi najznámejším zoonerom je besnota. Toto ochorenie sa vyskytuje tak u divokých, ako aj u domácich zvierat. Viróza napáda centrálnu nervovú sústavu cicavcov (vrátane človeka) a akonáhle sa jej príznaky rozvinú, býva u človeka aj zvierat takmer vždy smrteľná. Prenáša sa slinami, teda v praxi najčastejšie pohryznutím. Prevenciou je očkovanie zvieraťa u veterinára.

Tularémia

Je to bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis. Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši. Zviera je infikované kliešťom, alebo komárom, ktorý je prenášačom. Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek. K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat. Ďalej je možný prenos aj pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa. U zajacov sa choroba prejavuje malátnosťou, stratou plachosti, vychudnutosťou a aj zlou pohyblivosťou. V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby. Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť. Prevenciou je nemanipulovať so zvieratami, ktoré stratili plachosť, nepiť vodu z neznámych zdrojov, dostatočná tepelná úprava mäsa, dôkladná dezinfekcia rúk a nástrojov po manipulácii s ulovenými zvieratami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích chorôb, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje skutočne mnoho druhov akváriových rýb, ale dnes sa pozrieme na to, ktoré ryby sú najviac v kurze. Vybrali sme pre vás 5 najobľúbenejších rybičiek, ktoré aktuálne brázdia akvária chovateľov.

Neónka červená a neónka obyčajná

Väčšina z vás asi uhádne, že medzi najobľúbenejšie rybičky sa radia neónky. Tie sú známe tým, že sa zomknú do kŕdľa a pohybujú sa ako jedna ryba. Pokiaľ ale máte neónky v akváriu samotné, tak sa tohto javu nedočkáte. Neónky sa takto chovajú len v prípade, keď ich ohrozuje nejaký predátor.

Neónky sú veľmi citlivé a náchylné na choroby. Veľmi si potrpia na perfektne čistú vodu a jej stálu teplotu. Navyše majú rady úkryty, tak sa im preto pokúste vytvoriť bezpečné zákutia.

Bojovníčka pestrá alias Betta

Niektorí chovatelia budú mať v najväčšej obľube Betty bojovníčky. Tie majú veľmi často zaujímavé sfarbenie. Betty sú skrátka nádherné. Najmä samčekovia sú sfarbení do skutočne atraktívnych farieb. Samčekovia sa však neznesú s inými. Toto stretnutie často končí smrťou jedného z nich. Samiciam sa darí najmä pokiaľ ich je viac pohromade. Pomerne zaujímavé je aj to, že pokiaľ majú Betty hniezdo spolu s ikrami, tak ho stráži samec a ten môže byť agresívny dokonca aj voči samiciam.

Pancierovec mnohoostný

Pancierovca môžete chovať v spoločnom akváriu. Je totiž úplne bezproblémový. Živí sa rastlinnou potravou. Mladí pancierovci vám pomôžu priebežne odstraňovať riasy z akvária a tým starším stačí k spokojnosti napríklad len list.

Skalár amazonský

Skalár žije vo voľnej prírode v menších skupinkách. Nesnažte sa ich dávať do akvária viac ako 8 alebo 10. Akvárium by nemalo byť menšie ako 120 centimetrov a jeho minimálna výška by sa mala pohybovať okolo 50 centimetrov. Výborne sa im žije po boku neóniek. Dobre sa im darí v teplej vode, ktorá by mala mať zhruba 26 stupňov Celzia.

Parmička čiernopruhá

Parmička je veľmi schopná ohľadom likvidácie rias. Živí sa totiž rastlinnou potravou, ale vyššie rastliny ju príliš nezaujímajú. Pravdou je, že parmička nie je tak farebne atraktívna ako je tomu u ostatných rybiek, ale darí sa jej aj v rámci spoločenského akvária a ideálne v menšom kŕdli.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom trendov v akvaristike, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Asi sa občas pýtate sami seba, prečo sa v poslednej dobe výrobcovia krmív pre zvieratá predbiehajú v reklamách v tom, ktoré krmivo obsahuje viac ovocia a zeleniny? Veď pes je v podstate mäsožravec a jeho predchodcom je vlk, ktorého pravidelnou zložkou potravy určite nebol napríklad ananás.

To je síce pravda, ale s postupujúcim vývojom výroby komerčne vyrábaných krmív dochádza k novým poznatkom ohľadom zdravotnej prospešnosti ovocia a zeleniny v krmivách a k spracovaniu jednotlivých živín tak, aby boli pre psa a rovnako tak aj pre mačku prínosom.

Pokiaľ vášmu zvieraťu podávate krmivá s obsahom ovocia a zeleniny, zaisťujete mu tým prísun veľkého množstva esenciálnych živín. Teda vitamínov a minerálov, ktoré zaisťujú ich zdravý vývoj a podporujú imunitný systém rovnako tak, ako je to aj u ľudí. Ovocie a zelenina sú tiež vhodným zdrojom vlákniny, ktorá podporuje správne trávenie a pôsobí preventívne proti rade ochorení zažívacieho aparátu. Niektoré minerály podporujú zdravý rast, alebo sú nevyhnutné pre zdravie, kardiovaskulárny systém a krvotvorbu.

Ovocie je obvykle zdrojom antioxidantov a prírodných polyfenolov, ktoré prispievajú k regenerácii organizmu a podpore imunity. Je tiež významným zdrojom vitamínov a vlákniny. Zelenina obsahuje veľké množstvo vitamínov a taktiež minerálnych látok. A aké sú najčastejšie druhy ovocia a zeleniny, ktoré sa v krmivách vyskytujú a prečo? Z ovocia sú to jablká, čučoriedky, tekvica, ananás, vodný melón, mango, banán alebo napríklad kivi, zo zeleniny sú to potom zemiaky, kukurica, repa alebo hrášok.

Samozrejme vzhľadom na to, že psy a mačky trávia inak ako ľudia, je potrebné byť obozretní, pretože niektoré druhy ovocia a zeleniny môžu byť pre domácich miláčikov nevhodné, alebo až toxické, ale v komerčne vyrábanej strave sa takýchto druhov nemusíme obávať. Medzi nevhodné druhy ovocia patrí napríklad avokádo, alebo hrozno. Zo zeleniny potom najmä cibuľa a cesnak. Oboje totiž môže spôsobiť toxický rozpad červených krviniek a tým tzv. anémiu.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zdravej stravy psov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

O tom, že podporovať imunitu našich maznáčikov má zmysel, sme sa zmieňovali v článku Čo je potrebné urobiť, aby imunita fungovala. Je však nejaký rozdiel v imunite psov a mačiek?

Všeobecne sa dá povedať, že nie je ani tak rozdiel v imunite psov a mačiek, ako rozdiel v esenciálnych živinách, ktoré mačkám na podporu imunity dodávame. Rovnako ako u psov je vhodné pravidelné odčervovanie a prevencia proti vonkajším parazitom. Vzhľadom na to, že väčšina imunitného systému aj u mačiek sídli v čreve, je vhodné kŕmenie kvalitnou stravou a prípadné dodávanie probiotík a prebiotík. Pre psy odporúčame probioticum Capraverum. Existujú probiotické preparáty, ktoré je možné použiť ako u psov, tak aj u mačiek, ale aj druhovo špecifické preparáty, ktoré skutočne obsahujú iné zloženie priateľských baktérií.

Mačky, s ohľadom na odlišný metabolizmus na rozdiel od psov, musia mať v krmive dodávané aminokyselinu taurín, ktorej dodávanie má preukázateľne pozitívny vplyv okrem iného aj na imunitný systém mačiek. Je teda vhodné, okrem iného, podávanie vitamínových prípravkov špecifických pre mačky, ktoré obsahujú aj aminokyselinu taurín a to minimálne v obdobiach so zvýšenými nárokmi na imunitný systém. Na tento účel poslúži napríklad pasta Gimpet Multi-vitamín.

U mačiek dochádza rovnako častejšie k výskytu niektorých ochorení, s ktorými sa u psov tak často nestretávame a podporu imunity je teda možné zamerať aj týmto smerom. Najmä vonkajšie mačky pomerne často trpia ochorením mačacou nádchou (vírusové ochorenie postihujúce oči a horné dýchacie cesty). V týchto prípadoch je vhodná suplementácia aminokyseliny lyzín, ktorá u týchto pacientov zmierňuje príznaky ochorenia a urýchľuje rekonvalescenciu. Pre túto situáciu je ideálne dopriať mačičke aj niečo, na čom si pochutí a čo zároveň obsahuje taurín a aj široké spektrum vitamínov, rovnako ako Gimcat Nutri vankúšiky.

Vonkajšie mačky často trpia mačacou nádchou

U domácich, najmä kastrovaných, kocúrov sa často stretávame s ochorením dolných močových ciest a opakovaným sterilným zápalom močového mechúra. V týchto prípadoch je vhodná podpora imunity močových ciest s napr. brusnicami alebo glykozaminoglykánmi. Výrobcovia doplnkov stravy pre mačky mysleli aj na tieto prípady a ponúkajú preparáty pre prípady opakovaných infekcií močových ciest. Perfektne funguje, ako prevencia, pasta Gimcat Urinary.

Aj u mačiek teda platí, že je vhodné podporovať ich imunitu doplnkami stravy, najmä v obdobiach so zvýšenými nárokmi na imunitný systém (či už je to obdobie častejších infekčných ochorení, zvýšeného stresu, alebo aj zvýšených nárokov na imunitný systém, teda napríklad obdobie gravidity a laktácie, alebo v seniorskom veku). Je však lepšie zvoliť si preparáty určené priamo pre mačky, pretože požiadavky na látky podporujúce imunitný systém sa u psov a u mačiek môžu mierne líšiť.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom imunity psov a mačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Jar si žiada dokonalú manikúru! Držte sa tohto jednoduchého návodu a nikdy nešliapnete vedľa. Vyskúšajte trik s baterkou a pozrite sa, ako elegantne vyriešiť chuchvalce medzi prstovými vankúšikmi na labkách.

Strihanie pazúrikov

Tento úkon je neoddeliteľnou súčasťou života nášho zvieracieho spoločníka, ako ale odhadnúť, že je čas na pedikúru? Správnu dĺžku pazúrikov spoznáme tak, že zviera postavíme na rovnú plochu, najlepšie linoleum, alebo betón a keď sa pozrieme na končatiny z boku, pazúriky by sa nemali dotýkať zeme. Ak sa pazúriky dotýkajú zeme, mali by sme ich zastrihnúť.

Prerastené pazúriky môžu v krajných prípadoch spôsobovať dokonca deformácie prstov zvieraťa. Existuje tiež väčšie riziko zatrhnutia, alebo dokonca odtrhnutia pazúrika. Pokiaľ si nie sme istí, že strihanie zvládneme sami, mali by sme navštíviť veterinára. Pokiaľ strihanie zvládneme sami, tu je pár tipov. Pokiaľ má psík, alebo iné zvieratko, svetlé pazúriky, máme to o niečo ľahšie. Keď pazúrik presvietime svetlom, alebo silnejšou baterkou, môžeme vidieť, kde končí cievka vo vnútri pazúrika a tým sa môžeme pri strihaní riadiť. Pokiaľ má zviera tmavé pazúriky, jediným vhodným postupom je strihanie po maličkých kúskoch.

Keď sa nám stane, že pazúrik zastrihneme a potečie troška krvi, nemusíme hneď panikáriť. Stačí vatový tampón, alebo vatovú tyčinku, silno pritlačiť k pazúriku na približne dve minúty a krvácanie prestane. Výborným pomocníkom v prípade zastrihnutia je prípravok Blood - stop, ktorý pomáha rýchlo zastaviť krvácanie. Po skrátení pazúrikov je tiež veľmi vhodné použiť pilníček na ostré zvyšky, ktoré môžu zostať po strihaní, zabránime tak nepríjemným škrabancom na našich rukách. Strihanie opakujeme v prípade potreby.

Ako na srsť medzi prstovými vankúšikmi

Dôležitou súčasťou starostlivosti o labky je aj pravidelné vystrihovanie srsti medzi prstovými vankúšikmi. Pokiaľ sú labky zarastené, môžu sa na nich vytvoriť zmotky chlpov. Tie sú potom rovnako nepríjemné, ako bodliaky a vetvičky zamotané medzi prstíkmi. Strihaním tiež pomôžeme lepšiemu prúdeniu vzduchu a labky sa nebudú tak potiť a následne ani zaparovať. Pri pravidelnej prehliadke labiek by sme mali venovať pozornosť prípadným zraneniam. Vstupom pre infekciu môžu byť rezné ranky či popraskaná koža, preto by sme mali pri akomkoľvek zranení navštíviť veterinára. Pokiaľ nájdeme v priestore medzi prstami začervenanú, svrbiacu a páchnucu pokožku, môže to byť prejav napríklad potravinovej alergie alebo kožnej plesne a určite by sme teda nemali odkladať návštevu veterinára.

Tip!

Nebaví vás brať psa do vane po každej prechádzke vonku, iba kvôli špinavým labkám? Utrite mu labky príjemným vlhčeným obrúskom Huhubamboo. Pokiaľ sa na labkách objavia prasklinky, skúste použiť regeneratívnu masť na labky Trixie.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom strihania pazúrikov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Medzi obľúbené vodné korytnačky v českých domácnostiach patrí korytnačka Reevesova (tiež trojkylná alebo čínska). Je charakteristická oválnym pancierom s tromi pozdĺžnymi prietržmi. Rada sa chodí na súš prechádzať a veľmi zdatne loví. Patrí medzi všežravce. Ďalším obľúbeným zástupcom je prevažne mäsožravá korytnačka mapová (tiež Kohnova alebo Mississippi). Spoznáme ju podľa žltých prúžkov na hlave i nohách a chrbtového pruhu hrboľov tiahnucich sa stredom panciera.

Korytnarium

Pre jednu mladú korytnačku volíme terárium o dĺžke jedného metra a päťdesiatich centimetroch na výšku aj šírku. Najlepšie je terárium s vrchným krytom, aby sme nemali veľký teplotný rozdiel medzi vodným prostredím a súšou.

Suchá časť, kam sa bude chodiť vyhrievať, zaberá spravidla tretinu celkovej plochy korytnaria a mala by byť ľahko prístupná. Môžeme ju vytvoriť pomocou plávajúcich ostrovčekov, akváriovým koreňom, alebo ju postaviť z kameňov. Celý priestor spestríme rastlinami. Živé rastliny korytnačku síce zabavia, ale dlho nevydržia. Z dlhodobého hľadiska sú lepšie plastové akvarijné, alebo niektoré terárijné rastliny. Ak necháme dno prázdne, bude sa nám lepšie čistiť. Z estetického hľadiska je lepšia dvojcentimetrová vrstva akváriového štrku, alebo piesku.

Aby sa nám voda nekazila a nezapáchala, umiestnime do nej akváriový filter. Volíme taký, ktorý sa dá umiestniť aj do vodorovnej pozície a ideálne o niečo silnejší ako je odporúčaný výrobcom podľa množstva litrov vody. Pokiaľ nám vytvára veľmi silný prúd, otočíme jeho vyústenie proti kameňu alebo sklu. Do vody umiestnime aj akvarijný ohrievač, ktorý nám ju vyhreje na dvadsaťdva až dvadsaťpäť stupňov Celzia.

Rovnakú teplotu je dobré udržiavať aj na vzduchu mimo tepelného zdroja. To zariadime výhrevnou terárijnou žiarovkou, ideálne takou, ktorá znesie občasnú vodnú sprchu od obyvateľa terária. Umiestnime ju do inštalovanej keramickej objímky, silu a výšku umiestnenia žiarovky volíme tak, aby sa pod ňou na súši pohybovala teplota okolo 32 stupňov Celzia. Do jej blízkosti dáme ďalšiu objímku, tentoraz so žiarovkou UVB, ktorá korytnačke nahradí slnečné žiarenie a pomôže jej tak vstrebávať vápnik a fosfor. Táto žiarovka vydáva správne svetelné spektrum iba rok, preto odporúčam si na ňu napísať dátum prvého rozsvietenia, aby sme vedeli, kedy bude potrebná výmena za novú. Zatiaľ čo filtráciu nechávame bežať trvalo, osvetlenie si napojíme na spínacie hodiny na desať hodín svietenia. Na simuláciu prírodných podmienok môžeme nastaviť niekoľko prestávok.

Strava

Potrava mladých korytnačiek sa skladá u väčšiny druhov prevažne z mäsovej zložky. Postupným dospievaním pridávame rastlinnú časť a uberáme z mäsovej. Mladým jedincom môžeme dať surové mäso - kuracie, rybacie ale aj chudú hovädziu svalovinu alebo srdce. Väčšie korytnačky nemajú problém ani so živou stravou, ako rybami, tak aj hmyzom. Bez problémov prijímajú aj mrazené a sušené krmivo – rybičky alebo krevetky. Zo zelenej stravy sú vhodné vodné rastliny, špenát, rímsky šalát alebo pekinská kapusta, trocha zeleniny alebo ovocia. Do stravy pridávame denne minerálny doplnok stravy. Pre uľahčenie môžeme zaobstarať granule pre vodné korytnačky, ktoré by mali mať kompletné zloženie. Na kŕmenie odporúčam premiestniť korytnačku, aj s trochou vody, do inej nádoby a po nájedení zase naspäť. Vodu dávame naspäť čistú. Zlepší sa nám tým kvalita vody v akvateráriu a taktiež budeme mať lepší prehľad o množstve zjedenej potravy.

Korytnačky na Slovensku

Pôvodným druhom vyskytujúcim sa na Slovensku je korytnačka bahenná, ktorú môžeme nájsť najmä v nížinných oblastiach, ako sú Záhorská nížina, Podunajská nížina a Východoslovenská nížina. Hoci sa diskutuje o jej rozšírení počas historických období, existujú dôkazy o jej prirodzenom výskyte na Slovensku v minulosti. V niektorých oblastiach došlo k úbytku populácií v dôsledku vysušovania mokradí a straty prirodzených biotopov. Dnes patrí korytnačka bahenná medzi zákonom chránené druhy, pričom jej populácie sú predmetom ochrany a monitoringu na viacerých územiach Slovenska.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vodných korytnačiek, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.