Blog, Strana 4

Existuje mnoho mýtov a povier o mačkách, ktoré sú často neopodstatnené alebo nepravdivé. Niektoré z najbežnejších mýtov smepreto vybrali a popíšeme si ich tu.

Mačky škriabu nábytok, pretože sú nevychované alebo neposlušné:

V skutočnosti mačky škriabu nábytok, pretože si potrebujú obrúsiť svoje pazúriky, aby si ich udržali zdravé. Stačí im však zaobstarať vhodné škrabadlo a máte po problémoch.

Mačky nepotrebujú starostlivosť a môžu žiť samy:

V skutočnosti mačky potrebujú starostlivosť a pozornosť od svojho pána, aby sa cítili bezpečne a šťastne. Ide o bežne rozšírený mýtus, že mačky sú úplne samostatné, ale nie je to tak. Hoci sú samostatnejšie ako psy, tak sa im treba dostatočne venovať a zahŕňať ich dostatočnou láskou.

Mačky sú alergénne:

Niektorí ľudia môžu byť alergickí na mačky, ale je to skôr reakcia na ich srsť alebo dokonca sliny, ako na mačky samotné.

Mačky sú neverné:

V skutočnosti mačky nie sú schopné rozpoznať pojem vernosti, takže predstava o tom, že sú svojmu majiteľovi neverné a rady sa líškajú niekde inde, je trochu mylná.

Mačky sú nebezpečné pre deti:

V skutočnosti sú mačky veľmi milé a pozorné k deťom, pokiaľ sú správne socializované a vychované. Rozhodne nejde o žiadnych pomstychtivých predátorov, ktorí využijú každú príležitosť na to, aby zaútočili.

Mačky sú tiché zvieratá:

Mačky môžu byť tiché, ale tiež môžu mručať, vrčať, mňaukať alebo dokonca aj revať. Záleží na ich momentálnom a mentálnom rozpoložení, ale niekedy dokážu byť aj pomerne hlučné, pokiaľ na to majú dôvod.

Je ale potrebné si zapamätať, že každá mačka je úplne odlišná a nemožno ich tak ľahko takzvane hádzať do jedného vreca. Toto boli najčastejšie mýty o mačkách, ktoré sa bežne medzi ľuďmi šíria a mnohokrát dosť zbytočne.

Pokiaľ chcete mať aktuálne tipy a rady ohľadom mačacích trendov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Rozhodli ste sa pre kúpu psíka alebo mačičky? Máte dostatok času, miesta aj financií? Ste si istí, že v domácnosti nikto netrpí alergiou? Ak ste odpovedali na všetky otázky "áno", tak ste pripravení na kúpu domáceho maznáčika. Vyberajte v chovateľských staniciach alebo v útulku.

Výber psíka alebo mačičky

Najskôr by ste si mali uvedomiť, či chcete určité plemeno, alebo budete radi aj za nejakého pekného tuláčika. Vyberať by ste si mali podľa vašich časových možností. Pokiaľ nemáte dostatok voľného času, nie je dobré si zaobstarať psíka, ktorý vyžaduje veľkú dávku aktivity ako napríklad československý vlčiak, belgický ovčiak, Jack Russell, border kólia a podobne.

Pri výbere mačičky sa rozhodujte podobne. Niektoré plemená sú pre jedného pána, niektoré potrebujú viac zabaviť a iné sú zase lenivšie. Ak však túžite po určitom plemene, mali by ste si zviera zaobstarať z chovateľskej stanice.

Možno si teraz hovoríte: "To je predsa úplne zbytočné, kupovať si zviera z chovateľskej stanice, keď s ním nechcem absolvovať výstavy." Toto je jeden z veľkých omylov.

Chovateľská stanica

Kúpou zvieraťa z registrovanej chovateľskej stanice máte záruku plemena. V podstate viete, ako bude pes alebo mačka vyzerať, akých má rodičov a v prípade psa, aké bude mať športové predpoklady.

Chcete si zaobstarať psíka konkrétneho plemena? Vyberajte si psíkov s preukazom pôvodu a len z preverenej chovateľskej stanice.

Získate tým aj určitú záruku, že zviera bude zdravé. Prevažná väčšina majiteľov plemien musí pred uchovnením vykonávať povinné testovanie na genetické vady a ochorenia. U psov je to väčšinou vyšetrenie na dyspláziu bedier alebo lakťov (dysplázia je porucha vývoja alebo rastu), vyšetrenie srdca, testy na mutáciu génu MDR1, luxácia patelly ("vyskakujúce koleno") a mnoho ďalších.

Pri mačkách je to väčšinou vyšetrenie srdca (najmä u Mainských medvedíkovitých mačkách sa často objavuje vada srdca HCM – hypertofická kardiomyopatia), výnimkou nie je ani doloženie potvrdenia o platnom očkovaní. Šteňatá a mačiatka s chovateľských staníc musia byť čipované alebo tetované, očkované a riadne zaregistrované s PP (preukaz pôvodu).

Ako spoznáte kvalitnú chovateľskú stanicu?

Na túto otázku nemožno jednoznačne odpovedať, avšak všeobecným ukazovateľom kvality sú recenzie na rôznych weboch od majiteľov, ktorí vlastnia zviera z príslušnej chovateľskej stanice.

Najlepšia je však osobná návšteva. Pri návšteve by ste mali mať možnosť vidieť oboch rodičov – poprípade matku, podmienky v ktorých mláďatá žijú, ako sú socializované aj to, či sú čisté a v dobrej kondícii.

Šteňatá bez PP po rodičoch s PP neexistujú. Všetky mláďatá z vrhu po rodičoch s preukazom pôvodu musia byť riadne zaregistrované, preto nie je možné mať šteňa či mačiatko bez preukazu pôvodu po rodičoch, ktorí PP majú.

Mláďatá z chovateľských staníc bývajú o niečo drahšie, ale cenu dostatočne vyváži kvalita predkov, rodičov, zdravie a dobrá socializácia a starostlivosť. Veľakrát cena za predaj všetkých mláďat nepokryje náklady stanice na očkovanie, odčervenie, kvalitnú stravu, vystavenie preukazov pôvodu a ani na nutné vyšetrenia.

Rodičia prechádzajú starostlivým výberom, aby nevznikali príbuzenské plemenitby. Nie je výnimkou, že chovatelia jazdia so zvieratami aj do zahraničia, aby tak vznikli len kvalitné spojenia rodičov. Sučky alebo mačky majú väčšinou daný počet vrhov na časové obdobie.

Psíček alebo mačička z útulku?

Pokiaľ nevyžadujete určitý vzhľad, pracovné predpoklady alebo iné špecifické vlastnosti, ktoré sú charakteristické pre určité plemeno, kúpte si zvieratko z útulku. Nájdete tu (bohužiaľ) veľké množstvo opustených zvierat, ktoré potrebujú domov.

Všetky zvieratá v útulkoch sú spravidla očkované, odčervené a ošetrené veterinárom. Ak sú dospelé, sú aj kastrované (kastrácia je najlepším opatrením pred ďalším množením).

Aké zvieratá sú v útulkoch?

V útulkoch nájdete psíkov a mačičky všetkých vekových kategórií i veľkostí. Najlepšie bude, keď útulok niekoľkokrát navštívite. Vyhliadnutého psíka môžete vziať na pár prechádzok a lepšie ho tak spoznať. Niektoré zvieratá vyžadujú (kvôli zlým zážitkom z minulosti) pozvoľnejšie zoznamovanie a trpezlivý prístup. Neznamená to ale, že taký pes nemôže byť vhodným a milým spoločníkom životom.

Podmienky adopcie

Prevažná väčšina útulkov má v adopčnej zmluve uvedenú podmienku kastrácie. Kastrácia vo vhodnom veku zabraňuje zbytočnému množeniu, vďaka ktorému sú útulky plné. Predvybrať zviera si môžete ako na stránkach útulkov, tak aj na webových portáloch, ktoré inzerujú psíkov z útulkov a depozitov.

Ako nenaletieť množiteľovi?

Množiteľom nazývame každého "chovateľa", ktorý množí iba za účelom zárobku a neberie ohľad ani na pravidlá chovu, a ani na potreby zvierat.

Zvieratá žijú v otrasných podmienkach, často niekde v pivnici bez prístupu von, bez vody a riadneho kŕmenia. Tieto zvieratá slúžia iba ako predmet zárobku. Zvieratá sú pripúšťané bez akejkoľvek korekcie, sučky a mačky neustále rodia mláďatá bez možnosti na regeneráciu a odpočinok po pôrode. Zvieratá bývajú fyzicky oslabené, choré a v zlom psychickom stave.

Domáci množitelia

Za množiteľa možno označiť aj nezodpovedných majiteľov, ktorí opakovane (ne)úmyselne dopustia nakrytie svojich psov bez toho, aby zvažovali dôsledky, ktoré takéto konanie môže spôsobiť.

Rovnako sa za množiteľa považujú aj takí majitelia mačiek, ktorí nechávajú svoje mačky voľne behať po okolí a zároveň nezaistia ich kastráciu. Nekastrovaná mačka môže mať mačiatka dvakrát do roka. Nedá sa však spoliehať na to, že "vždy tie mačiatka niekde dám" alebo že ich "jednoducho utopím" - takéto konanie je absolútne neprípustné! Bezdôvodné usmrtenie zvieraťa je trestný čin!

Nechcené a opustené mačiatka bohužiaľ často umierajú na rôzne ochorenia, pod kolesami áut, vyhladované alebo podchladené.

Ako spoznám množiteľa?

Na túto otázku vám odpoviem ľahko. Väčšinou sú to zvieratá inzerované na rôznych inzertných stránkach na internete. Nadpis inzerátu vám často krát veľa napovie, stačí keď je v ňom napísané "čistokrvný bez PP" - v tej chvíli by ste mali dať od takého inzerátu ruky preč! Ďalej sa títo množitelia dajú všeobecne určiť podľa toho, že majú na webe veľa inzerátov s rôznymi plemenami psov aj mačiek. A pozor, zvieratá sú často ponúkané za rovnaké, alebo veľmi podobné ceny ako zvieratá z chovateľských staníc.

Pokiaľ sa predsa len rozhodnete pre kúpu zvieraťa bez preukazu pôvodu (PP), mali by ste byť veľmi obozretní už pri prvom kontakte s predávajúcim. Množitelia väčšinou nechcú (alebo z nejakého dôvodu nemôžu) ukázať rodičov, prípadne vám šteňa či mačiatko privezú niekam na parkovisko, alebo benzínovú stanicu, kde vám ho chcú rovno predať.

Skutočne ušetríte?

Mláďatá bývajú v horšom výživovom stave a zapáchajú. Vo väčšine prípadov sú choré, alebo majú vývojové vady. Je to tým, že množitelia nevykonávajú žiadne testy na choroby ani genetické vady. Otázka nepríbuznosti v rodovej línii ich tiež nijako netrápi.

Mnoho majiteľov, ktorí takto naleteli, teraz vlastnia choré zvieratá a trápia sa s ich liečbou. Veľa zvierat sa tiež nedožije, kvôli zdravotnému stavu, vyššieho veku.

Zvieratá sú často ponúkané na predaj vo veľmi nízkom veku, čo pri vývoji zvieraťa spôsobuje najrôznejšie traumy a komplikácie. Najnižšia hranica pre odstavenie šteňaťa/mačiatka od matky je až vo veku 7 týždňov. Ideálny vek na odstavenie a následný predaj je potom 8-10 týždňov.

Nenechajte ich trpieť

Pamätajte teda na to, že je lepšie nepodporovať množiteľov, u ktorých zvieratá neskutočne trpia. Zvieratko si radšej kúpte z preverenej chovateľskej stanice alebo z útulku.

Pokiaľ nebudeme podporovať množiteľov, nebudú existovať. Kde nie je dopyt, tam nie je ani ponuka.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie o tom, kde si zaobstarať psa alebo mačku, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Výrobcovia antiparazitík často uvádzajú dobu účinnosti svojich výrobkov dosť nejednoznačne. Prečo tomu tak je? Výrobok, ktorý prechádza toľkými testami, by predsa mal mať jasne deklarovanú dobu, počas ktorej je ochrana účinná.

Použili ste prípravok, ktorý by mal maznáčika ochrániť pred kliešťami aj blchami. Lenže ako dlho bude účinná látka pôsobiť? Doba účinnosti, ktorú uvádza výrobca, sa často líši od skúseností zákazníkov. V čom je teda háčik?

Laboratórne testy nepočítajú s tým, že svojho psa po každej prechádzke kúpete. A pokiaľ nenasadíte obojok správne, alebo budete nevhodne dávkovať spot-on prípravky, účinok antiparazitík môže byť silne oslabený.

Spreje a pipety (spot-on prípravky)

Všeobecne sa neodporúča aplikovať antiparazitiká pred kúpeľom zvieraťa. S aplikáciou počkajte ideálne aspoň 24 hodín. Bežné šampóny a kondicionéry totiž významne znižujú dobu účinnosti. Pokiaľ potrebujete kúpať psa častejšie, používajte šampóny na prírodnej báze. Sú šetrné k pokožke a väčšina z nich vôbec neznižuje účinok antiparazitík, alebo len minimálne. Prírodné produkty bývajú drahšie, ale vyššia cena šampónu sa vám vráti na ušetrených peniazoch, ktoré by ste minuli na nové antiparazitiká.

Laboratórne testovanie nie je testovanie v teréne... :)

Výhody

Zviera nie je nijako obmedzované. Niektorým psom a mačkám môže totiž na začiatku obojok pocitovo vadiť a môžu sa preto častejšie škrabať.

Na čo si dať pozor?

Nezabudnite si zaobstarať prípravok do zásoby. Dôležité je aplikovať látku včas, aby účinok antipirazitík nebol prerušený. Dodržujte návod a neimprovizujte s dávkovaním.

Obojky

U väčšiny obojkov počítajte s tým, že účinok nastupuje postupne, a to približne týždeň. Výnimkou sú obojky Foresto, ktoré účinkujú proti blchám hneď a proti kliešťom začínajú fungovať už po 24 hodinách. Obojok vy mal byť utiahnutý tak, aby bolo pod neho možné vsunúť dva prsty. Raz za 14 dní potom skontrolujte, či je stále takto správne utiahnutý. Pokiaľ je to potrebné, môžete obojok umyť mydlovou vodou. Opäť platí, čím šetrnejšie mydlo, tým lepšie. Väčšinu antiparazitných obojkov je nutné pri kúpeli zložiť. Obojky Foresto sú však vodeodolné a vôbec ich nemusíte dávať dole. Základom je zvoliť správnu veľkosť obojku, aby ste ho následne mohli nastaviť na požadovaný rozmer.

Výhody obojku

Najlepší variant v pomere cena/výkon. Účinok obojkov je dlhodobý. Odpadá starosť o pravidelnú aplikáciu ochrany sprejom alebo kvapkami.

Na čo si dať pozor?

Pozorne si prečítajte informácie v príbalovom letáku. Niektoré antiparazitiká obsahujú látky, ktoré sú toxické pre iné zvieratá (napr. mačky) a nie je vhodné ich používať tam, kde s nimi môžu prísť do priameho kontaktu deti.
Zvoľte vhodnú veľkosť obojku a utiahnite ho tak, aby bol dostatočne voľný (na 2 prsty).

Elektronické odpudzovače

Tu naozaj stačí dať si pozor iba na potopenie vo vode. Ľahké namočenie, alebo aj silnejší dážď by vadiť nemal. Pred návštevami rybníka, rieky alebo pri domácom kúpaní však odpudzovač určite zložte.

Ochrana áno, zázraky nie...

Či si už pre svojho maznáčika vyberiete akúkoľvek variantu, nezabúdajte na to, že žiadne antiparazitikum nezaistí 100% ochranu. Maznáčika preto radšej z času na čas prezrite.
Nepodceňujte nebezpečenstvá spojené s parazitmi. To, že vaše zvieratko nechodí každý deň do lesa, neznamená, že sa mu blchy, kliešte alebo iní parazity vyhnú. Kvôli myšiam, potkanom a ježkom, ktorí žijú aj v mestách, môže váš pes ľahko prísť k parazitom aj v mestskom parku, alebo na záhrade.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Jedni ich milujú, iní sa ich štítia. Aj tak si potkany vydobyli svoje miesto medzi domácimi miláčikmi. Viete, ako sa o ne správne starať?

Odkiaľ sa u nás vzal potkan?

Predkom dnešného laboratórneho potkana je potkan divoký (Rattus norvegicus berkenhout), ktorý sa vyskytoval v Indii a Číne. Vďaka rozvoju lodnej dopravy v 18. storočí sa dostal až k nám do Európy a dnes sa už bežne vyskytuje na celom svete.

Albíni týchto potkanov sa začali chovať pre zábavu a nakoniec sa vďaka ich mnohým vhodným vlastnostiam začali využívať aj na laboratórne účely.

Dnes si laboratórni potkani našli cestu k našim srdciam a domovom. Je to vďaka ich inteligencii a ochote počúvať. Hovorí sa totiž, že potkany sú naozaj ako malí psíci – naučia sa prísť na svoje meno, spoznajú svojho majiteľa a radi sa s ním maznajú alebo hrajú. Existujú aj potkanie výstavy a dá sa s nimi súťažiť aj v obratnosti. Niektorí našli dokonca uplatnenie v rattoterapii, čo znamená, že pomáhajú pri rehabilitácii ľudí.

Potkany sú inteligentné a ochotné nám naslúchať.

Čo si treba premyslieť pred zaobstaraním

Pokiaľ zvažujete zaobstarať si potkana, najskôr si ujasnite, či bude u vás doma vítaný. Spýtajte sa rodiny, či všetci členovia domácnosti súhlasia s jeho obstaraním a či sa v domácnosti nevyskytuje nejaká alergia. Často sa stáva, že sa ľudia zbavujú potkanov, pretože nezvládli ich výchovu, alebo sa rodina postavila proti. Potkany potrebujú, aby sa im človek venoval a aby neboli dlho sami. Inak sa môžu stať agresívnymi.

Potkan sa v priemere dožíva 2 až 3 roky, je preto nutné počítať aj s relatívne skorým lúčením. Na druhú stranu sú to skvelí parťáci a čo jedinec, to úplne iná povaha.

Výber potkana alebo vo dvojici to ide lepšie

Potkan je spoločenské zviera, preto je potrebné zaobstarať mu kamaráta rovnakého pohlavia, aby sa nenudil. Potkany radi spia schúlené pri sebe, čistia sa kožúšky a hrajú sa spolu.

Pri výbere sa rozhodnite, či chcete skôr pokojnejšieho jedinca – to bývajú väčšinou leniví a maznaví samčekovia. Alebo chcete naopak akčné samičky, ktoré neustále vymýšľajú nejaké fígle a ani chvíľu neobsedia.

Akú veľkú klietku?

Klietka pre dvoch jedincov by mala merať minimálne 60 x 40 x 50 cm, samozrejme čím bude väčšia, tým lepšie. Ak si nie ste istí, stačí sa poradiť v predajni, alebo kontaktovať priamo chovateľa.

Prečo si zvoliť radšej klietku a nie terárium? Môžu sa po nej šplhať a je možné zavesiť na ňu množstvo preliezačiek a hračiek, ktoré majú potkany v obľube. Terária nebývajú vhodné aj z dôvodu zlého odvetrávania a hromadenia sa čpavku z moču, ktorý môže potkanom po čase rozleptať dýchacie cesty, na ktoré sú veľmi citliví.

Potkanie obydlie si pripravte pred zaobstaraním zvieratka.

Potkanie obydlie si pripravte vopred a potkana prineste až do hotového, aby ste ho čo najmenej vystresovali. Klietku neumiestňujte do prievanu, ale ani na tmavé nevetrané miesto.

Potkania strava

Potkan je všežravec, a preto potrebuje pestrú stravu. Podávajte mu špeciálne kŕmne zmesi, stravu mu môžete prilepšiť aj čerstvou zeleninou a ovocím. Potkana ale zbytočne neprekrmujte a dávajte pozor na jeho váhu. Obezita by mu mohla spôsobiť zdravotné problémy.

V potkanej strave nesmie chýbať minerálny kameň. Ako všetkým hlodavcom, aj potkanom dorastajú zuby celý život, preto si ich potrebuje často obrusovať. S minerálnym kameňom sa aj zabaví. Potkanom môžete priniesť aj vetvičky z ovocných stromov, ale pozor na chemické postreky!

Ako spestrenie stravy môžu potkanovi poslúžiť aj špeciálne maškrty alebo rôzne ochutené tyčinky. A samozrejme nezabudnite na dostatok čistej vody.

Nezabúdajte na dostatok čistej vody!

Zaujal vás potkan a zatúžili ste ho mať doma? Zastavte sa v niektorej z našich predajní, kde vám pomôžeme vybrať všetko potrebné.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom chovu potkanov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Téma, ktorá každý rok, obzvlášť s príchodom jari, trápi snáď každého majiteľa štvornohého spoločníka. Sú to práve kliešte, blchy, parazity - všadeprítomní cudzopasníci znepríjemňujúci život našim maznáčikom.

Na odstránenie parazitov je najdôležitejšie pochopiť ich životný cyklus, práve to nám umožní vybrať správny prípravok na odstránenie parazita. Najlepšie je nepodceniť prevenciu. Ak ste u svojho maznáčika objavili blchy alebo kliešte, riešenie problému neodkladajte.

Kliešte u psov a mačiek

V prípade kliešťov sa jedná o trvalý problém, najintenzívnejší v období od jari do jesene. Kliešť vo svojich prirodzených vonkajších podmienkach čaká na svojho hostiteľa, na ktorom sa uchytí a následne saje krv. Je schopný zväčšiť svoju veľkosť až 200 krát a jeho správne a rýchle odstránenie je veľmi dôležité, pretože kliešť prenáša infekčné choroby ale aj ďalšie choroby, ako je napríklad lymská borelióza, babezióza a kliešťová encefalitída.

Ako u väčšiny parazitov, tak aj u kliešťa je životný cyklus tvorený vajíčkom, larvou, nymfou a dospelým jedincom. Tento cyklus je závislý na vonkajšom prostredí (teplote), pretože samica kliešťa kladie svoje vajíčka priamo do pôdy. Tam sa vajíčko vyvinie a zmení na larvu, ktorá ďalej napáda drobné zvieratá, teda využíva na svoj vývoj ďalších medzihostiteľov. V prípade kliešťov sa preto nemusíte obávať, že by sa vám v domácom prostredí premnožili. Bude stačiť, keď nebudete nezanedbávať prevenciu. Pokiaľ na zvierati nájdete kliešťa, ihneď ho odstráňte.

Kde všade sa vyskytujú kliešte?

Dnes už prakticky všade. Váš pes môže chytiť kliešťa ako v lese, tak aj v mestskom parku. Kliešť číha v tráve za domom, ale aj na lúke, takže aj keď sa vaša mačka pohybuje len okolo domu, môže sa jej v kožúšku zabývať nepozvaný hosť, rovnako ako v prípade túlavých mačiek. Srsť preto pravidelne kontrolujte.

Pravidelná kontrola je základ

Srsť kontrolujte pravidelne a dôsledne. Osobitnú pozornosť venujte ušiam, kde má kliešť skvelé podmienky. Ďalej kontrolujte miesta, ktoré nie sú na prvý pohľad dobre viditeľné, napríklad pod obojkom, na vnútorných stranách labiek, medzi prstami a v okolí ritného otvoru. Na odstránenie parazita použite pinzetu a dezinfekciu (na následné ošetrenie miesta). Nezabudnite na ochranné rukavice. Najdôležitejšia je prevencia. Poraďte sa v predajniach PetCenter, ktoré produkty sú vhodné pre vášho maznáčika.

Prevencia napadnutia kliešťami

Ochranu proti kliešťom môžete zaistiť niekoľkými spôsobmi. Na orientáciu vo veľkom množstve antiparazitných prípravkov, ktoré sú dnes k dispozícii na trhu, vám pomôže ich rozdelenie do dvoch základných skupín - podľa doby ich účinnosti:

Antiparazitiká s krátkodobým účinkom

Na srsť sa aplikujú ako šampón, sprej alebo v podobe kvapiek (spot on). Majú krátkodobejší účinok (väčšinou 1 mesiac), preto je nutné postrážiť si dobu účinnosti a potom ich aplikáciu zopakovať. Zo sortimentu PetCenter vám môžem odporučiť: Arpalit šampón, Arpalit sprej, Frontline sprej a napríklad Frontline kvapky.

Dlhodobé antiparazitiká

Tieto antiparazitiká zoženiete ako antiparazitný obojok. Ich účinnosť je skutočne dlhá, vydrží niekoľko mesiacov, niekedy dokonca aj celú kliešťovú sezónu. Obľúbené a účinné sú napr. obojky Foresto, Kiltix a Bolfo.

Pri voľbe vhodného antiparazitika pre vášho maznáčika myslite na to, že mačka nie je pes. Niektoré antiparazitiká nemožno používať univerzálne, ale sú určené len pre konkrétne zvieratá. Niektoré produkty nie sú vhodné pre gravidné zvieratá, staré zvieratá alebo zvieratá so špecifickými zdravotnými problémami. Príďte sa poradiť k nám do predajne. Radi vám s kolegami poradíme, ktorý prípravok je pre vaše zvieratko najlepší.

Ako na blchy?

Životný cyklus bĺch môže za priaznivých podmienok trvať aj 1 rok a ich úplné odstránenie je oveľa komplikovanejšie ako pri kliešťoch. Pokiaľ vášho miláčika hnevajú blchy, potom je 5 % dospelých jedincov a zvyšných 95 % sú ich vajíčka, larvy a kukly, ktoré sú rozmiestnené na hlave zvieraťa a jej okolí.

Blchy spôsobujú kožné problémy (dermatitídu), chudokrvnosť a druhotné bakteriálne infekcie. Sú tiež prenášačmi pásomníc.

Blchy a ich 4 základné štádiá

• dospelý jedinec - nakladie 30 - 50 vajíčok denne, zamorí teda vašu domácnosť exponenciálnou rýchlosťou
• vajíčko - všade priľne, v pelechu zvieraťa, na podlahe - tam kde sa hostiteľ (pes alebo mačka) pohybuje, premena na larvu trvá 1 - 10 dní
• larva - zalieza na miesta, kde sa ďalej vyvíja - do kobercov, sedačiek auta, pelechov, ťažko prístupných miest - kolonizuje prostredie, premena na kuklu trvá 5 - 11 dní
• kukla - vydrží v nepriaznivých podmienkach až 1 rok, než sa opäť vyvinie na dospelého jedinca, ktorý je schopný sa znovu množiť, premena na dospelého jedinca trvá 5 - 9 dní

Ako je z vyššie uvedeného životného cyklu zrejmé, boj s blchami nie je vôbec jednoduchý. Blchy sa dokážu rozmnožovať veľmi rýchlo a vo veľkom množstve.

Pokiaľ je zviera napadnuté blchami, svrbí ho koža a zviera sa preto neustále drbe. V srsti môžete nájsť čierne bodky, ktoré sú viditeľné aj voľným okom.

Čierne bodky sú viditeľné aj voľným okom.

Ako odstrániť blchy?

1. použite vhodný prípravok na zviera na odstránenie parazita z jeho srsti
2. použite vhodný prípravok na odstránenie parazita z okolia vášho zvieraťa

Nezabúdajte na odstránenie bĺch z prostredia, v ktorom váš maznáčik žije, inak sa totiž nikdy nezbavíte bĺch.

Blchy - poriadne to svrbí - nezabudnite ich zlikvidovať aj z okolia psíka, nie iba zo srsti!

Či už sa rozhodnete pre šampón, spot on, sprej alebo obojok, v našich predajniach vám radi poradíme, čo treba robiť, aby sa vášmu maznáčikovi čo najskôr uľavilo od nepríjemností, ktoré sú s parazitmi spojené.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.  

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Pripravte sa na nich! Blchy, kliešte, švoly aj komáre. Nenechajte sa prekvapiť. Čítajte, ako sa treba ubrániť proti vonkajším parazitom!

Aj keď možno nie sú na prvý pohľad viditeľné, parazity môžu predstavovať pre vašich miláčikov naozaj vážnu hrozbu. Otravujú vášho chlpáča, prenášajú choroby, a dokonca aj ďalšie parazity. S otepľovaním podnebia navyše získavajú na odolnosti. Nespoliehajte sa preto na babské rady ani na mráz a zaistite im, aj sebe, spoľahlivú ochranu. Prevedieme vás!

Kliešte

Nenápadne malé na začiatku, po pár dňoch zväčšia svoju veľkosť až 200x. Keď sa kliešť prichytí kusadlami, nie je iná cesta ako ho opatrne vykrútiť proti smeru hodinových ručičiek, alebo vytrhnúť špeciálnou pinzetou. Aj pri skorom nájdení ale hrozí nakazenie chorobami ako lymská borelióza, babezióza alebo ehrlichióza. Preto radšej predchádzajte zahryznutiu kliešťa aplikáciou antiparazitík s repelentným účinkom, napríklad Foresto alebo iba pre psy Advantix.

Blchy

Malí skákaví chrobáčikovia so sebou neprinášajú len nepríjemné svrbenie, ale hlavne celý rad chorôb vrátane možnosti prenosu pásomnice a dodatočné riziko zamorenia celej domácnosti. Okrem rýchleho rozmnožovania vie táto potvorka zotrvať až rok v štádiu kukly a potom sa vyliahnuť v dobe zdanlivého pokoja. Preto je potrebné na ich likvidáciu ošetriť okrem chlpáča aj jeho pelech a všetky miesta, kde sa často pohybuje. Na chlpáčov a aj ich pelechy je možné použiť napríklad Arpalit, Frontline alebo Fypryst.

Švoly

Nenápadné, žltkasté švoly krv nesajú, ale živia sa odlupujúcou sa kožou. Zvieratá okrem nepríjemného svrbenia ohrozujú aj prenosom pásomnice. Pri napadnutí švolami preto spolu s vonkajším postrekom podávajte tiež odčervovacie tablety (dostupné u veterinára).

Komári, vši, zákožky, dravčíky…

Existuje ešte celý rad viac či menej známych vonkajších parazitov, ktorí vašim miláčikom môžu spôsobovať nepríjemné lysinky a kožné choroby. U všetkých ale platí, že prevencia a čistota dokážu toto riziko znížiť na minimum.

Nezabudnite si pri výbere antiparazitík overiť, či sa hodia pre vaše zviera - niektoré sú vhodné iba pre psov, iné zase pre mačky, iné nesmú prísť do kontaktu s mláďatami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom antiparazitík, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Canisterapia je laicky povedané "liečba psom". Ako takáto liečba vyzerá? Kde všade psíkovia pomáhajú? Aké vlastnosti by mal mať canisterapeutický pes?

Pokiaľ chcete tento pojem popísať odborne, potom sa jedná o metódu pozitívneho psychosociálneho a fyziorehabilitačného pôsobenia na potrebné osoby, prostredníctvom špeciálne vedeného a cvičeného psa.

Kde psíkovia pomáhajú

Pes a človek tvoria pri canisterapii „liečebný tím“, ktorý pomáha tam, kde je to potrebné. Sú to napr. nemocnice, detské domovy, domovy pre seniorov a pod. Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu. Človek sa zrazu v prítomnosti psa necíti taký sám. Vďaka psíkom „padajú bariéry“ – nehovoriaci klienti sa rozhovoria, ležiaci klienti sa pohnú, pohladia psa, psík ich poteší a rozosmeje. Nie nadarmo sa hovorí, že úsmev lieči.

Pes je neuveriteľne pozitívne zviera. Vie rozdávať radosť, potešiť oko a pohladiť dušu.

Malý aj veľký pes, pomáhajú obaja

Na canisterapiu sa využívajú rôzne plemená, psy s preukazom pôvodu, ale aj bez neho. Záleží na tom, na akých klientov je canisterapia zameraná. U seniorov sa lepšie osvedčili veľké psy. Pre niektorých klientov je ľahšie hladkať (prípadne aj česať) väčšieho psa. Pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku, alebo aj keď je klient na barlách. Na prechádzke sa klienti radi držia psa (pes ich motivuje k chôdzi), hádžu mu loptičku atď.

Naopak pre ležiacich klientov je vhodnejší malý pes, ktorý sa stočí vedľa klienta na posteli. Malý pes pochopiteľne nezaberie na lôžku toľko miesta. V prípade, že sa o klienta viac oprie, nie je taký ťažký ako veľký pes. Ďalšou výhodou malého psa je, že je lepšie manipulovateľný (na lôžko ho môžeme ľahko vysadiť a naopak), tým sa eliminuje ohrozenie ležiaceho pacienta, ku ktorému by mohlo dôjsť váhou psa alebo jeho pazúrikmi.

Veľký pes môže sprevádzať klienta pri invalidnom vozíku.

Pes pre canisterapiu

Pes, canisterapeut, by mal mať vyrovnanú, ideálne flegmatickú povahu, mal by byť priateľský k ľuďom, komunikatívny, ale zároveň pozorný, opatrný a dobre manipulovateľný. V žiadnom prípade by nemal byť bojazlivý, ľakavý a už vôbec nie agresívny.

Človek pre canisterapiu

Človek, canisasistent, by mal mať záujem o zloženie skúšky pre praktický výkon canisterapie - bez ktorej nemožno vykonávať canisterapiu. Svojho psa musí už od šteňaťa poriadne socializovať a cvičiť, pretože na výkon canisterapie je potrebné mať spoľahlivo zvládnutú základnú poslušnosť. K dôležitým vlastnostiam canisasistenta patrí empatia, priateľský prístup a trpezlivosť. V neposlednom rade by tiež mal mať aspoň základné povedomie o fyzioterapii a za každých okolností sa snažiť o maximálne profesionálny prístup k pacientovi.

Terapia pre telo aj dušu

Všetky druhy canisterapie sú pre klientov veľmi významné. Či už je to relaxácia, polohovanie, alebo len motivácia človeka ísť svoju cestu životom. Canisterapeutický tím znamená dosť často pre klienta „rodinnú návštevu“, ktorú prežíva rovnako emotívne ako návštevu svojej vlastnej rodiny. Canisterapia býva ďalej využívaná aj ako pomocná forma ďalších terapií. Okrem spolupráce s psychológom pracujú canisterapeutické tímy aj s logopédom, pedagógom alebo fyzioterapeutom.

U autistických klientov môže pes (pri dlhodobom pôsobení) plniť rolu prostredníka medzi ich svetom a okolím. Je možné si teda s klientmi a lekármi stanoviť „liečebný plán“ a dôjsť tak prostredníctvom canisterapie k cieľu liečby.

Canisterapia rozvíja u klientov jemnú aj hrubú motoriku, pomáha k rozvoju verbálnej aj nonverbálnej komunikácie, ďalej pomáha pri nácviku pamäte i koncentrácie, rozvíja citovú zložku, sociálne cítenie a učí človeka byť tak povediac „v pohode“.

Najčastejšími klientmi pre canisterapiu sú ľudia s telesným postihnutím, s mentálnym postihnutím, klienti s rehabilitáciou či inak chorí. Canisterapia je tu aj pre klientov, ktorí trpia depresiou alebo inými psychickými poruchami. A nesmieme zabudnúť na deti a ľudí, ktorí sa len cítia byť opustení. Canisterapia tak teda môže byť ako individuálna, tak aj kolektívna záležitosť.

Canisterapia je poslanie, ktoré canisasistent a aj jeho partner konajú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom Canisterapie, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Potravinová alergia a intolerancia sa nevyhýba ani našim zvieracím miláčikom. V tomto článku sa pozrieme na potravinové alergie a intolerancie, ktoré trápia mnoho psov a mačiek.

Čo je to potravinová alergia a čo intolerancia?

Dôležité je rozoznať alergiu a intoleranciu:

Alergia – alergia je prehnaná reakcia imunitného systému na podnet. Napríklad reakcia na kuraciu bielkovinu. Býva sprevádzaná svrbením, začervenaním, zápalom kože atď.

Intolerancia – dôjde k reakcii organizmu bez imunologického podkladu. Teda napríklad intolerancia laktózy je, keď telo jednoducho nedokáže spracovať daný podnet.

Všeobecne možno tieto dve reakcie označiť ako reakciu organizmu na určitý podnet.

Ako rozpoznať alergiu/intoleranciu?

Väčšinou sa tieto reakcie prejavujú hneď, alebo do pár hodín po stretnutí s alergénom. Medzi hlavné symptómy patrí hnačka, zvracanie, začervenanie kože a zvýšená svrbivosť. Zviera si vyhrýza medziprstie na labkách, môžeme pozorovať aj časté a opakujúce sa zápaly uší, zhoršenú kvalitu kože a srsti, lupiny a nadmernú plynatosť. Najčastejšie sa stretávame práve s reakciou na nejakú zložku v krmive. Bežné sú ale napríklad aj reakcie na trávy, peľ alebo blšie uhryznutie. Potravinová alergia je väčšinou reakciou na určitú bielkovinu ako je kuracie, jahňacie, hovädzie a iné mäso. Ak pes, alebo mačka trpia niektorým z týchto príznakov, je potrebné navštíviť veterinára a prebrať možnosť alergie. Väčšinou sa táto problematika rieši elegantne, a to diétou bez reakčnej bielkoviny. Najčastejšie býva zviera alergické na kuraciu bielkovinu. Na glutén, teda obilniny, mávajú častejšie intoleranciu. Tieto problémy je možné pomerne jednoducho diagnostikovať.

Ako diagnostikovať alergiu?

Máme dve možnosti: eliminačná diéta, alebo laboratórne testy. Eliminačná diéta znamená, že zvieraťu podávame stravu iba s jedným druhom bielkoviny – napríklad lososa. Keď máme psa alebo mačku na diéte, nesmieme podávať iný druh bielkoviny, než máme v krmive. Ak podáme inú bielkovinu, než ktorú momentálne máme, môžeme tým narušiť diétu a potom nevieme zistiť, či reakciu vyvolali granule, alebo nejaká tá maškrta či konzerva.

Pokiaľ podáme konzervu, kde je v zložení napísané "mäso a vedľajšie živočíšne produkty", nemožno povedať, čo sa v konzerve konkrétne nachádza (väčšinou je to kura). V tomto prípade neodporúčame podávať konzervy s týmto zložením. Ak pre zviera z nejakého dôvodu potrebujeme nejaké tie maškrty, mali by sme opäť voliť také, v ktorej je rovnaká bielkovina ako v granuliach. Na to sa skvele hodia maškrty od Huhubamboo, kde sa jedná o čisté druhy mäsa.

Ako druhú možnosť je možné využiť laboratórne testy. Veľa veterinárov tento variant podporuje, ale tiež aj odsudzuje. Diagnostika sa vykonáva pomocou séra z krvi pacienta a odosiela sa na testy, kde podľa reakcie s alergénom dokážu povedať, na čo presne má vaše zviera alergiu. V oboch prípadoch odporúčame nepúšťať sa do samoliečby a navštíviť veterinárneho lekára.

Mám alergické zviera, čo s tým?

Našťastie dnes máme na trhu mnoho druhov krmív, ktorými je možné alergiu riešiť. Môžeme využiť buď BARF (surovú stravu), alebo granule. Dôležité je pozorne čítať zloženie výrobkov, aby sme sa vyvarovali kontaktu s alergénom.

Na zmiernenie kožných príznakov alergie môžeme použiť šampón Tropiclean, ktorý upokojuje pokožku. U prudkých alergií sa reakcia môže riešiť podaním steroidných prípravkov na zmiernenie reakcie, avšak dlhodobé podávanie steroidných prípravkov pomerne dosť zaťažuje pečeň. U ostatných alergií sa môžeme stretnúť aj s vakcínou, ktorá je podobná ako očkovanie (nazýva sa imunoterapia). Pacientovi sa v rôznych dávkach a intervaloch vstrekujú malé dávky alergénu, aby si telo voči nemu vytvorilo toleranciu a prestalo tak naň reagovať. Imunoterapia je však beh na dlhú trať, ale môžeme sa tak úplne zbaviť aplikácie steroidných prípravkov.

Dnes už máme pomerne široké možnosti, ako nášho miláčika kŕmiť, aj keď má nejaké obmedzenia. Pokiaľ teda máte maznáčika s potravinovou alergiou či intoleranciou, nie je sa čoho báť, riešenie sa dá nájsť vždy.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom potravinových alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Stres dokáže narobiť problémy aj u zvierat. Je to stav, kedy je organizmus vystavený mimoriadnym podmienkam (stresorom), telo sa snaží zareagovať a „prežiť“, zachovať stabilitu organizmu. Môže byť ako fyzický, tak aj psychický.

Nie je stres ako stres

Fyzickým stresom rozumieme rôzne mimoriadne pôsobenie na telo ako napr. nadmerná fyzická záťaž, prehriatie organizmu (v letných mesiacoch je to častý problém predovšetkým u psíkov), trauma, a tak podobne. Telo na tieto zmeny reaguje. Pokiaľ sa jedná o krátkodobý podnet, tak potom stresová reakcia rýchlo odznieva. V prípade, že stresová situácia má dlhodobejší charakter, tak sa telo spočiatku snaží situácii prispôsobiť, ale postupne dochádza k jeho vyčerpaniu.

Psychický stres, na ktorý sa zameriame predovšetkým, môže vyvolať akákoľvek zmena – zmena chovateľa, nový člen domácnosti, zmena režimu, polohy pelechu, alebo dokonca aj zmena stravy.

Ako predchádzať stresu?

Vzhľadom k súčasnej dobe, keď je časté sťahovanie, máme viac zvierat v mestách, kde je veľa hluku, zhonu... je určite vhodné zviera postupne privykať na mierne stresové situácie. Postupne ho navykať na hluk, prepravu, ale napríklad aj na návštevu veterinára, aj našu neprítomnosť…

Paradox nazývaný Covid

Covidové obdobie zasiahlo do našich životov zásadným spôsobom, ale väčšina našich miláčikov, maznáčikov sa mala paradoxne lepšie. Veľa majiteľov bolo doma a vďaka tomu mali čas viac sa venovať zvieraťu, chodiť s ním na prechádzky, do prírody. Dokonca tu bol aj výrazný nárast dopytu po šteniatkach a pravdepodobne aj ďalších domácich zvieratách. Ale s uvoľňovaním covidových opatrení a návratom do zamestnania sa môže zviera, predovšetkým to, ktoré bolo zvyknuté na každodennú prítomnosť svojho pána, dostať do nepríjemného psychického vypätia.

Kedy je potrebné spozornieť a na čo dávať pozor u maznáčika

Prejavy stresu môžu byť rôzne. Od miernych zmien správania (schovávania sa, zmena v príjme potravy - či už hltavé jedenie alebo zníženie množstva stravy), až po agresivitu, sebadeštrukciu alebo ťažkosti vedúce k zdravotným komplikáciám.

U mačiek je jednou z najčastejších zdravotných komplikácií riešených u veterinárov sterilný zápal močového mechúra. Hlavnou príčinou tohto zápalu je stres. Jeho prejavom je časté a bolestivé močenie, často na neobvyklých miestach. Predovšetkým u kocúrov potom môže dôjsť až k upchatiu močových ciest a k vzniku životu ohrozujúcej situácie, ktorú treba riešiť urgentne.

Majiteľ by sa určite mal snažiť odhaliť mierne známky stresu včas a snažiť sa predísť tak závažnejším ťažkostiam. Prípadná ponuka rád a pomoci je možná ako u zvieracích psychológov, tak u veterinárov zameriavajúcich sa na správanie či poruchy správania zvierat.

Inteligentné a na stres citlivé papagáje

Papagáje sú jedným z najvýraznejších druhov, ktoré sú citlivé na stres. Tieto exotické a inteligentné zvieratá nie sú úplne dobre prispôsobené na "domáci život". Z ich prirodzenosti sú veľmi ľahko vystresovateľní, predovšetkým s ohľadom na zmeny prostredia, alebo manipuláciu. Značný stres u nich, vzhľadom na ich inteligenciu, môže ale vyvolať aj nuda.

Iste by sme si pred zaobstaraním akéhokoľvek domáceho zvieraťa mali premyslieť, či sme schopní zviera nielen nakŕmiť a uspokojiť jeho základné potreby, ale aj mu pripraviť vhodné prostredie, zaistiť veterinárnu starostlivosť a venovať dostatok času.

Prajeme vám aj vašim maznáčikom čo najmenej stresu!

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom stresu u zvierat, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Štúdie preukazujú, že chov domácich maznáčikov je pre starších ľudí prínosom, necítia sa osamelí, majú svoju dennú rutinu starostlivosti o domáce zviera, ktorú musia splniť. Tá ich udržuje v kondícii. Hodnota zvieracej lásky je pritom nevyčísliteľná. Takto vidí situáciu veterinárka Zuzana Dominiková z veterinárnej kliniky Jaggi.

Ako pri výbere každého domáceho maznáčika, mal by potenciálny obdarovaný o svojom dare dopredu vedieť a mal by s ním súhlasiť. To isté platí aj pre prípadných ostatných členov domácnosti. Pri výbere maznáčika pre seniora pritom musíme zvážiť viac faktorov:

1. ako prvý vždy bude, aby sa o zviera mal kto postarať, ak už senior nebude môcť (či už krátkodobo alebo trvalo)?
2. je senior schopný chodiť na každodenné prechádzky?
3. stojí len o spoločnosť v domácnosti alebo aj o spoločníka na kŕmenie a na maznanie sa?
4. budeme prípadne schopní pomôcť aj finančne napr. v prípade ochorenia?

Pokiaľ máme jasno, že senior súhlasí s kúpou domáceho maznáčika a máme ujasnené tieto otázky, môžeme začať vyberať.

Pre vitálnych seniorov je najvhodnejší menší, krátkosrstý psík, pokojne aj starší, z útulku, kde nám určite radi odporučia toho najlepšieho parťáka (ktorý je primerane aktívny, nie je agresívny, je vďačný za celodennú prítomnosť svojho pána doma a v mnohých prípadoch je napr. aj kastrovaný, odpadá nám teda jedna starosť). Nikdy nevyberáme psa podľa našich preferencií. Nie je nič horšie ako starenka vážiaca päťdesiat kíl, ktorá sa musí sama namáhať  s ročným štyridsať kilovým mláďaťom labradorského retrievera, ktorý ju zvalí na zem pri každej príležitosti. Samozrejme aj medzi seniormi existujú výnimky a mnohí z nich majú celoživotné skúsenosti s chovom veľkých plemien psov.

Pokiaľ je senior menej pohyblivý, je najvhodnejším domácim miláčikom krátkosrstá domáca mačička, ktorú je potrebné iba kŕmiť, maznať sa s ňou a raz za čas jej vyčistiť záchod (podľa zvoleného typu toalety a podstielky). Mačka sa nemusí venčiť, nie je tak náročná na kŕmenie a je prítulná tak akurát. Vzhľadom na dlhovekosť mačičiek by som opäť pokojne volila staršie, pokojnejšie zviera z útulku.

Ak je aj táto starostlivosť o mačičku pre seniora nepredstaviteľná, môžeme zvoliť napr. niektoré drobné cicavce (králiky, morčatá, škrečky), vyžadujú iba kŕmenie a raz za týždeň až 14 dní kompletné vyčistenie klietky. Sú to výborní spoločníci do domácnosti, ale väčšinou nie sú veľmi vhodní na maznanie.

Z terárijných zvierat sú odporučiteľné nenáročné zvieratá ako strašilky a pakobylky, prípadne mäsožravé kudlanky. Chov ostatných terárijných zvierat vhodných pre začiatočníkov si vyžaduje minimálne spočiatku určitú osobnú iniciatívu, treba si teda naštudovať vhodnú výživu a požadované životné podmienky, aby sme zvieratám neubližovali.

Pozor na choroby

Čo sa týka chorôb, neexistujú choroby, ktoré by seniori mohli preniesť na zvieratá. Naopak, ale sú také choroby, ktoré môžu zvieratá preniesť na ľudí. Pri obstaraní zvieraťa z útulku by malo byť zviera vždy vyšetrené veterinárom, malo by byť odčervené, ošetrené proti vonkajším parazitom (aj pokiaľ bude iba doma) a v ideálnom prípade by mala byť vyšetrená krv a moč ako súčasť preventívneho skríningu. Tu sa bavíme o psoch a mačkách, u drobných cicavcov to samozrejme neplatí, tam by som len dbala o starostlivosť o vonkajšie a vnútorné parazity.

Skupina VETINO zastrešuje sieť veterinárnych kliník a ordinácií, ktoré ponúkajú komplexné veterinárne služby.

Ak chcete mať aktuálne informácie ohľadom vhodných psích spoločníkov pre seniorov, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Grilovanie a jedlo vonku často láka aj nepozvaných hostí. Čo je však potrebné urobiť, keď bol náš pes alebo mačka bodnutý?

Lovec, ktorý nevyhrá

U psov a mačiek sa nezaprie lovecký inštinkt, preto často pozorujeme, že lovia muchy, komáre, včely, osy alebo sršne. Väčšinou táto hra končí bez zranení, niekedy ale môže dôjsť k bodnutiu. Včely majú na žihadle maličké vrúbky, kvôli ktorým sa žihadlo v pokožke zasekne a zostane na mieste. Včela za toto bodnutie doplatí životom. Naopak osa žiadne vrúbky nemá. Oproti včele je však jej bodnutie bolestivejšie a navyše môže v prípade, že si pripadá ohrozená, bodať opakovane. Pokiaľ zistíme, že došlo k zraneniu nášho zvieraťa, mali by sme zistiť, v akej oblasti sa zranenie nachádza.

Chladiť!

Ak je zviera bodnuté do labky, brucha, alebo chrbta, nemusíme sa príliš obávať. Prevažná väčšina psov aj mačiek nemá prehnanú alergickú reakciu a stačí tak žihadlo vytiahnuť, napríklad pomocou nechtu a postihnuté miesto schladiť napríklad pomocou namočeného uteráka, približne na 20 minút.

Rýchlo k veterinárovi!

Väčší problém nastáva v prípade bodnutia do hlavy, ňufáku, krku či dokonca do jazyka. Tu sa jedná o veľmi rizikové oblasti, kedy môže dôjsť k opuchu dýchacích ciest a následným problémom s dýchaním. Pokiaľ dôjde k viacpočetným bodnutiam alebo k bodnutiu v oblasti hlavy a krku, mali by sme bezodkladne kontaktovať veterinára a vydať sa za ním. Alergickú reakciu väčšinou veľmi rýchlo vyriešia injekcie antihistaminík alebo kortikoidov. Keď sa stretneme s bodnutím v menej rizikovej oblasti, ako sú napríklad labky, mali by sme zviera počas nasledujúcich hodín dobre sledovať.

Môže dôjsť k alergickej reakcii alebo dokonca k anafylaktickému šoku. Pokiaľ pozorujeme zvýšené slinenie, zvracanie, zlé dýchanie či dezorientáciu, kontaktujeme veterinára a ihneď ho navštívime. V týchto prípadoch sa jedná o život ohrozujúci stav a dôležité môžu byť aj minúty. Ako prvú pomoc môžeme použiť aj antihistaminiká určené pre ľudí, napríklad Zodac či Zyrtec, o ich použití sa ale najskôr musíme poradiť s veterinárom.

Alergická reakcia nemusí nastať iba po osom, alebo včelom bodnutí, reakciu možno pozorovať aj po bodnutí iným hmyzom. Postup pri reakcii je rovnaký, postihnuté miesto chladíme a pokiaľ nastanú komplikácie, bezodkladne navštívime veterinárneho lekára.

Teraz už vieme, ako sa postarať o zviera, ktoré bodol nejaký hmyz. Zachováme pokoj a poskytneme nášmu miláčikovi prvú pomoc. Všetkým našim čitateľom prajem, aby nemuseli čeliť závažnej reakcii alebo anafylaktickému šoku. Každopádne je lepšie byť vždy pripravený.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích alergií, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.

Existuje veľké množstvo zvieracích chorôb, u ktorých je možný prenos aj na človeka – tieto choroby sa nazývajú zoonózy. Tie najčastejšie si predstavíme v tomto článku.

Toxoplazmóza

Toto ochorenie spôsobuje prvok Toxoplasma gondii a vo väčšine prípadov prebieha u zdravých ľudí bez zjavných príznakov. Nebezpečné je však pre ženy v prvom a druhom trimestri gravidity, pre pacientov po transplantácii alebo u pacientov s HIV. K nakazeniu najčastejšie dochádza po konzumácii oocýst (vývojové štádium jednobunkových organizmov), ktoré sa nachádzajú v truse mačiek, alebo v infikovanom mäse. Ako ďalší zdroj oocýst je tiež neumývaná zelenina a ovocie, nedostatočne tepelne upravené mäso a to najčastejšie bravčové, ovčie alebo kozie mäso. U niektorých ľudí toto ochorenie prebieha bez príznakov. Môžeme pozorovať bolesti hlavy, únavu aj zväčšené lymfatické uzliny. U žien, ktoré sú gravidné, môže tento parazit spôsobiť aj poškodenie plodu. Jedinou prevenciou je dostatočná hygiena, umývanie zeleniny a ovocia a dostatočne tepelne upravené mäso.

Leptospiróza

Jedná sa o bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje ako zvieratá, tak aj ľudí a spôsobuje ich baktéria Leptospira. Infikované zvieratá môžu kontaminovať vodu, pôdu, alebo aj potravu a tak sa môže nakaziť aj človek. Ďalej sa môžeme nakaziť, keď nás nakazené zviera poškriabe. Hlavnými prenášačmi tejto choroby sú hlodavce – presnejšie potkany. Najskôr sa táto choroba nemusí vôbec nijako prejaviť, ak neskôr prepukne naplno, pozorujeme vysokú horúčku, zimnicu, bolesti brucha, nevoľnosť. Táto fáza ochorenia väčšinou prebieha 3 – 5 dní a príznaky vymiznú. Choroba môže, ale nemusí pokračovať druhou fázou a tá sa prejavuje pôvodnými príznakmi spolu s bolesťou na hrudi a dokonca aj poruchou funkcie pečene a obličiek. U psov záleží na forme choroby. Pokiaľ sa stretneme s prudkou formou, pozorujeme kolaps, poruchy zrážania krvi a následný rýchly úhyn zvieraťa. U akútnej formy sa stretávame s nechutenstvom, apatiou aj zvracaním. U väčšiny psov sa tiež rozvíja zlyhanie obličiek, bolestivé brucho, trpia trasom a ďalšími príznakmi. Existuje aj chronická forma leptospirózy a tá sa prejavuje zápalmi spojiviek, chronickým zápalom pečene či obličiek. U psov sa toto ochorenie dá liečiť aj antibiotikami, dôležitá je však aj včasná hospitalizácia a liečba zlyhania pečene a obličiek. Prevencia spočíva v ničení hlodavcov, ktorí sa zdržujú v uzavretých priestoroch. V prírode by sme nemali piť vodu z prírodných zdrojov a mali by sme tiež dodržiavať základnú hygienu a umývanie potravín. U psov je prevenciou očkovanie.

Choroba z mačacieho škrabnutia

Túto chorobu spôsobuje baktéria Bartonella henselae. Ako už názov napovedá, prenáša sa zranením, ktoré spôsobí infikovaná mačka. Mačka je prenášačom a k jej nakazeniu dochádza cez trus, ktorý do srsti mačky vylučujú blchy. Ďalej ho prenášajú aj kliešte. Medzi príznaky sa radí únava, bolesti hlavy, malátnosť, nechutenstvo, bolesť v chrbte alebo aj horúčka. Účinnou prevenciou je používanie antiparazitných prípravkov u psov aj mačiek. Pokiaľ vás poškriabe cudzia mačka, je na mieste ranu starostlivo umyť a vydezinfikovať.

Besnota

Ďalším a asi najznámejším zoonerom je besnota. Toto ochorenie sa vyskytuje tak u divokých, ako aj u domácich zvierat. Viróza napáda centrálnu nervovú sústavu cicavcov (vrátane človeka) a akonáhle sa jej príznaky rozvinú, býva u človeka aj zvierat takmer vždy smrteľná. Prenáša sa slinami, teda v praxi najčastejšie pohryznutím. Prevenciou je očkovanie zvieraťa u veterinára.

Tularémia

Je to bakteriálne ochorenie spôsobené baktériou Francisella tularensis. Táto choroba väčšinou postihuje zajace, krtky, veveričky aj myši. Zviera je infikované kliešťom, alebo komárom, ktorý je prenášačom. Rovnako sa takto môže nakaziť aj človek. K nakazeniu môže dôjsť aj vdýchnutím prachu zo sena či slamy, ktoré sú znečistené trusom nakazených zvierat. Ďalej je možný prenos aj pri sťahovaní kože odlovených zvierat alebo pri konzumácii nedostatočne tepelne upraveného zajačieho mäsa. U zajacov sa choroba prejavuje malátnosťou, stratou plachosti, vychudnutosťou a aj zlou pohyblivosťou. V prípade nakazenia človeka záleží na mieste, kde došlo k prenosu choroby. Medzi spoločné príznaky patrí horúčka a celková slabosť. Prevenciou je nemanipulovať so zvieratami, ktoré stratili plachosť, nepiť vodu z neznámych zdrojov, dostatočná tepelná úprava mäsa, dôkladná dezinfekcia rúk a nástrojov po manipulácii s ulovenými zvieratami.

Pokiaľ chcete mať aktuálne informácie ohľadom zvieracích chorôb, prihláste sa dole nižšie k odberu noviniek a nič vám neunikne.