Pomáhame prírode: Ako na jeseň podporiť vtáky, ježkov a ďalšie tvory

Jeseň je obdobím, keď sa príroda pripravuje na zimný odpočinok. Stromy zhadzujú lístie, dni sa skracujú a zvieratá si hľadajú potravu či úkryt. Aj my, ľudia, môžeme v tomto čase zohrať dôležitú úlohu – drobnými činmi, ktoré majú veľký dopad. Pomáhať však treba správnym spôsobom.

Ako pomôcť vonkajšiemu vtáctvu

Jesenné mesiace sú pre vtáctvo zlomovým obdobím. Sťahovavé druhy sa pripravujú na odlet na juh, zatiaľ čo tie, ktoré zostávajú, sa chystajú prežiť zimu v našich podmienkach.

Aby sme vtákom tieto procesy čo najviac uľahčili, môžeme podniknúť niekoľko jednoduchých krokov:

• Nechajme prírodu prírodou. Na záhrade nezbierajte kríky s plodmi, ako sú šípky, jarabiny, hloh či kalina. Tieto kríky slúžia ako prirodzená zimná špajza pre vtáky a iné živočíchy. Ak chcete pomôcť ešte viac, môžete tieto druhy krov vysadiť vo vašej záhrade..

• Dokrmovať až s prvými mrazmi. Potravu by sme vtákom mali ponúkať až vtedy, keď napadne sneh alebo zamrzne zem. Ideálne je to od konca novembra do marca, keď je krajina chudobná na hmyz aj semená. Vhodné sú napríklad slnečnicové semienka, mak, ovos, loj alebo jablká. Vybrať si môžete aj z našej ponuky pre vonkajšie vtáctvo.

• Voda je dôležitá aj v zime. Plytké napájadlo s čistou vodou môže vtákom často zachrániť život.

Tip: Môžete si vyrobiť aj vlastné lojové kŕmidlo priamo doma. Pripravili sme pre vás jednoduchý návod, ako na to.

Budete potrebovať napríklad sadlo alebo loj, semienka, ovsené vločky a formičky či prázdne kelímky od jogurtu. Tuk zmiešajte so semienkami a vločkami, naplňte formičky a nechajte stuhnúť v chlade. Hotové kŕmidlo potom stačí zavesiť na strom alebo balkón a pozorovať, ako sa doň postupne zlietajú sýkorky, vrabce či stehlíky. Do zmesi môžete pridať aj sušené ovocie alebo drvené orechy – vtáky aj vy si tak spestríte zimnú hostinu.

Prikrmovanie mimo zimy – dobrý úmysel, ktorý často viac škodí než pomáha

V posledných rokoch mnoho ľudí kŕmi divé vtáctvo počas celého roka. Hoci je to myslené dobre, prírode to nie vždy prospieva. Vtáky si vo väčšine prípadov dokážu potravu nájsť samy, ak majú vhodné prostredie – lúky, kríky, stromy a dostatok hmyzu.

Celoročné a nadmerné prikrmovanie však môže mať nepriaznivé dôsledky:

• Zmena prirodzeného správania. Niektoré sťahovavé druhy prestávajú migrovať, pretože sa spoliehajú na ľudské kŕmidlá. To narúša ich prirodzený rytmus a znižuje šancu na prežitie pri náhlych mrazoch.

• Strata prirodzeného výberu. Vtáky sa stávajú závislými od človeka a mení sa aj zloženie ich populácií. Prežívajú tak aj slabí či starí jedinci, ktorí by inak boli prirodzenou potravou pre iné druhy.

• Riziko chorôb. Znečistené alebo plesnivé kŕmidlá sa stávajú ohniskom infekcií a môžu spôsobiť aj bolestivú smrť mnohým vtákom, ktoré sa na ne spoliehajú.

Mimo zimy je preto vhodnejšie pomáhať inak – vysádzať pôvodné druhy rastlín, ponechať časť trávnika nepokosenú a vytvárať vtákom prirodzené úkryty.

Ježkovia a ich zimný spánok

Ježkovia sú symbolom jesene. Keď sa ochladí, hľadajú miesto, kde môžu prečkať zimu – v hromadách lístia, komposte či pod drevom.

Aby mohli pokojne spať, musia si vopred vytvoriť tukové zásoby. A tu často prichádza na rad ľudská pomoc – niekedy potrebná, inokedy zbytočná.

Kedy ježko zvládne zimu sám

Na prelome októbra a novembra by mal zdravý ježko vážiť aspoň 600 až 700 gramov. Ak je aktívny len v noci, má lesklé pichliače a nepôsobí vychudnuto, všetko je v poriadku. Takýto ježko si nájde úkryt a prirodzene sa zazimuje.

Zbytočné „záchrany“ týchto jedincov sú však veľmi časté. Každoročne sa do záchranných staníc dostávajú stovky ježkov, ktorí by zimu zvládli sami, a sú tak vystavení stresu a strate prirodzených inštinktov. V niektorých prípadoch to, žiaľ, vedie aj k ich úhynu po opätovnom vypustení do prírody.

Zásah má zmysel, ak ježko:

• váži menej ako 500–600 gramov (v októbri) alebo menej ako 700 gramov (v novembri),

• je aktívny cez deň, pôsobí slabo, má parazity alebo blúdi v chladnom počasí,

• zjavne nenašiel úkryt alebo sa zdržiava na frekventovaných miestach.

V takom prípade je najlepšie kontaktovať najbližšiu záchrannú stanicu, kde odborníci rozhodnú o ďalšom postupe.

Ako sa zvieratá pripravujú na zimu

Zvieratá majú rôzne stratégie, ako prežiť mrazivé mesiace:

• Hibernácia (pravý zimný spánok): Telesná teplota aj srdcová činnosť sa výrazne spomalia – typické pre netopiere, plchy či ježkov.

• Zimný spánok: Miernejšia forma, zviera sa občas prebúdza (napr. medveď, jazvec).

• Strnulosť (torpor): Krátkodobé spomalenie metabolizmu, napríklad u drobných vtákov alebo piskorov.

• Suchozemské korytnačky: Upadajú do tzv. brumácie – stavu podobného strnulosti. Korytnačky prezimujú v chladnom, ale nemrznúcom prostredí, kde len minimálne dýchajú a neprijímajú potravu.

Najčastejšie mýty o kŕmení zvierat v zime

Malé kroky, veľká pomoc

Pomoc prírode nemusí byť zložitá.

Stačí:

• nehrabať všetok lístkový odpad,

• nechať pár jabĺk alebo bobúľ pre vtáky,

• postaviť jednoduché kŕmidlo či domček pre ježka,

• a hlavne – rešpektovať prirodzený rytmus prírody.

Každý z nás môže prispieť k tomu, aby bola jeseň aj zima pre našich malých susedov bezpečnejšia.

Pssst… máme veľa tipov, ktoré nechcete minúť. Dajte nám svoj e-mail a my sa postaráme, aby vám nič neutieklo.